Ako môžu požiare vytvárať svoje vlastné počasie?

10. 01. 2020
ǀ
POSLEDNÍ AKTUALIZACE 10.1.2020 11:25
ǀ
Daniel Cibula

Austráliu už od novembra sužujú rozsiahle požiare, ktoré ovplyvňujú počasie až na Novom Zélande, kam dosahuje ich dym. Môže ale požiar vytvárať “svoje vlastné počasie”? Intenzívne vyžarovanie tepla z rozsiahleho požiaru môže vytvárať búrkový oblak zvaný cumulonimbus flammagenitus čiže “pyrocumulonimbus”. Vznikajú potom tzv. ohnivé (požiarne) búrky.

Ako pyrocumulonimbus vzniká?

Pyrocumulonimbus je typ oblaku cumulonimbus, ktorý vzniká nad zdrojom veľkého tepla, akým môže byť sopečná erupcia, oblasť po výbuchu atómovej bomby alebo práve rozsiahly lesný požiar.

Požiare samozrejme produkujú silný dym a tiež veľké množstvo tepla. A práve vďaka tomuto teplu sa vytvárajú intenzívne výstupné pohyby, ktorými sa stĺpec dymu môže dostať do veľkých výšok. Keď dym stúpa do výšok s nižším atmosférickým tlakom, rozpína ​​sa a ochladzuje sa. Po dostatočnom ochladení v ňom začne vodná para kondenzovať na vodné kvapôčky a vytvorí sa mohutný kopovitý oblak – “pyrocumulus”. Pri kondenzácii vodnej pary sa uvoľňuje latentné teplo kondenzácie a vzduch v oblaku sa opäť ohrieva. Môže naďalej stúpať, rozpínať sa a následne sa kondenzáciou opäť ochladzovať. Za vhodných podmienok vystúpi až do výšky spodnej stratosféry. V najvyššej časti oblaku sa potom nachádzajú ľadové kryštáliky, vďaka ktorým môže v oblaku zosilnieť elektrický náboj a môžu vznikať blesky. Ak je oblak sprevádzaný búrkovými javmi, nazýva sa pyrocumulonimbus.

Schéma vývoja pyrocumulonimbu (zdroj)

Aké nebezpečie pyrocumulonimby prinášajú?

Pyrocumulonimby môžu pomáhať požiare hasiť, ale aj rozširovať. Intenzívnym nasávaním vzduchu do dymového stĺpca z okolia, sa môže požiar ešte viac rozhorieť a rozšíriť.

Vďaka tomuto prúdeniu môžu požiare, ktoré sa nachádzali obďaleč od hlavného požiaru, nepredvídateľne zmeniť smer a komplikovať tak prácu hasičom a ohroziť ich životy.

Pri nasávaní vzduchu a jeho prúdení môžu byť prenášané žeravé uhlíky aj na vzdialenosť niekoľkých desiatok kilometrov a môžu vznikať nové ohniská. Ďalšie zhoršenie situácie niekedy zapríčinia blesky, ktoré vytvárajú ďalšie ohniská požiarov.

V pyrocumulonimboch môžeme pozorovať aj ďalší nebezpečné búrkový prejav – downburst. Ten vzniká prudkým ochladením vzduchu pri vyparovaní vodných kvapôčok. Ide o veľmi silný prudký zostupný prúd vzduchu, ktorý sa po dopade na zem “rozlieva” do okolia a môže tak rozfúkať požiar do všetkých smerov.

Ak je búrka dostatočne intenzívna, môže sa v nej vytvoriť aj tornádo, ako napríklad pri požiaroch v Austrálii (Canberra) v roku 2003 alebo aj pred niekoľkými dňami v Novom Južnom Walese.

Nižšie sa pozrite na video vývoja ohnivej búrky v Austrálii z roku 2016.

Kedy sa v minulosti pyrocumulonimby vyskytli?

Jedným z prvých zdokumentovaných pyrocumulonimbov bol oblak, ktorý sa vytvoril po výbuchu atómovej bomby v Hirošime v roku 1945. Oblak na fotografii bol pôvodne zamieňaný za tzv. “Atómový hríb”, ale v skutočnosti sa jedná o oblak, ktorý sa vytvoril až po výbuchu.

Ďalšie oblaky typu pyrocumulonimbus vznikali počas niekoľkých mesiacov po výbuchu sopky Pinatubo na Filipínach v roku 1991. A práve austrálske požiare často spôsobujú tvorbu týchto oblakov a s nimi spojených búrok.
Pyrocumulonimbus nad Tanzániou v roku 2013 (zdroj, autor: Janice James)

Použité zdroje:

Bureau of Meteorology, Australia

Wikipedia

Článok je prekladom pôvodného článku Kateřiny Vodičkovej

 

Mohlo by vás zajímat