Oslavujeme svetový meteorologický deň

23. 03. 2020
ǀ
POSLEDNÍ AKTUALIZACE 23.3.2020 15:16
ǀ
Daniel Cibula

Svetový meteorologický deň

Svetový meteorologický deň (WMD) si pripomíname každoročne 23. marca ako výročie založenia Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), nástupcu Medzinárodnej meteorologickej organizácie (IMO), založenej v roku 1873. Je to deň, kedy vstúpil do platnosti Dohovor o Svetovej meteorologickej organizácii resp. deň kedy sa pridala 30-ta krajina k tomuto dohovoru, čo bola podmienka jeho platnosti. Stalo sa to presne 23. marca 1950. Je dôležité spomenúť, že pri jej zakladaní bolo medzi 22 krajinami aj Československo. O rok neskôr, v roku 1951 sa WMO stala špecializovanou agentúrou OSN.

Svetová meteorologická organizácia (World Meteorological Organization) je špecializovaná organizácia OSN so sídlom v Ženeve. Zaoberá sa meteorológiou, klimatológiou, hydrológiou a s nimi súvisiacimi vednými disciplínami. Slovenská republika je jej členom prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Zaujímavosťou je, že v roku 1993 OSN bol vyhlásený aj Svetový deň vody, ktorý sa pripomína len o deň skôr – 22. marca.

Pri príležitosti týchto udalostí sa konajú každoročne viaceré odborné podujatia (napr. na SHMÚ) venované heslu prijatému pre celý svet každý rok zvlášť.

Klíma a voda

V roku 2020 je Svetový meteorologický deň venovaný heslu “Climate and Water”, čo je v preklade “Klíma a Voda” zo sloganom “Count every drop, every drop counts” – čo vo voľnom preklade znamená “Počítaj každú kvapku ktorá spadne na zemský povrch, v pôde sa každá kvapka počíta”. Deje sa tak v nadväznosti na spomenutý svetový deň vody, ktorý má v tomto roku tému “Water and Climate Change”, teda “Voda a klimatická zmena”).

Sladká voda je životne dôležitá. Ľudská bytosť bez nej nemôže v priemere prežiť viac ako tri dni. Voda je nevyhnutná pre výrobu potravín, prakticky všetkých našich výrobkov a služieb a pre životné prostredie.

Svet v súčasnosti čelí rastúcim výzvam spôsobeným povodňami, suchom a nedostatkom prístupu k čistým zdrojom. Existuje naliehavá potreba zlepšiť predpoveď, monitorovanie a riadenie dodávok vody.

WMO chce preto upozorniť na týchto 6 tém: 

Počítajte každú kvapku

Svetová meteorologická organizácia kladie dôraz na monitorovanie povrchovej, podzemnej vody či vodných nádrží. Pretože bez toho, aby sme mali dostatočné údaje nemôžeme účinne riešiť včasné varovanie pred suchom či povodňami.

Zmena klímy výrazne zasahuje aj horské oblasti, kde sa voda viaže na ľadovce, či snehovú pokrývku, ale aj na polárne oblasti, kontinentálne ľadovce, či permafrost. Napr. horské oblasti sú známe ako „vodné veže sveta“, pretože ich povodia zásobujú sladkou vodou viac ako polovicu ľudstva. Ľadovce ustupujú, topí sa sneh a ľad a topí sa permafrost. To sa prejavuje krátkodobým zvýšením zosuvov pôdy, lavínami, povodňami a dlhodobým ohrozením bezpečnosti dodávok vody pre miliardy ľudí. Ústup vysokohorskej kryosféry bude naďalej nepriaznivo ovplyvňovať rekreačné aktivity, cestovný ruch a kultúrne bohatstvo. Kým hladina morí počas 20. storočia globálne vzrástla približne o 15 cm, podľa správy IPCC v súčasnosti stúpa viac ako dvakrát rýchlejšie – 3,6 mm za rok – a zrýchľuje sa.

Sucho

V posledných rokoch badáme nárast početnosti i intenzity suchých období a sucho sa vyskytuje aj na miestach kde s tým nemali problémy. S týmto trendom treba rátať aj naďalej. Musíme si uvedomiť, že sucho má zásadný vplyv na potravinovú bezpečnosť, zdravie a migráciu obyvateľstva. Nemusí byť spôsobené len zvyšovaním výparu pri teplejšom počasí alebo nedostatkom zrážok ale aj  neprimeraným využívaním pôdy. Od roku 1900 zomrelo v dôsledku sucha viac ako 11 miliónov ľudí a zasiahlo to 2 miliardy ľudí.

Povodne

Povodne sú jedným z najväčších nebezpečí, ktoré môže priniesť rozsiahle škody na majetku a aj stratu mnohých ľudských životov. Je to dôsledok zvyšujúcej sa frekvencie silných zrážok (teplejšie atmosféra=väčšia kapacita pre prijatie vodnej pary=silnejšie dažde), obhospodarovania krajiny a zvyšujúcej sa koncentrácie ľudí na miestach s rizikom povodní.

Zmena klímy vyvolaná človekom majú zásadný vplyv na vodu. Jedným z následkov je zrýchlenie hydrologického cyklu, pretože zvyšujúce sa teploty zvyšujú rýchlosť odparovania. Viac odparovania spôsobuje v priemere viac zrážok. Ale vyššia miera odparovania a zrážok nie je rovnomerne rozložená po celom svete. Vplyvom zmeny podnebia sa môžu zmeniť aj jednotlivé charakteristické črty čo sa týka zrážok v niektorých regiónoch.

Každá kvapka sa počíta

Cieľ trvalo udržateľného rozvoja stanovuje ambiciózne ciele do roku 2030 pre čistú vodu a hygienu vrátane integrovaného riadenia vodných zdrojov na všetkých úrovniach.

Zdroje:

Svetový meteorologický deň

Svetový deň vody

 

.

Mohlo by vás zajímat

Predpoveď,Slovensko ǀ 5.6.2020

Víkend prinesie aj slnko aj dážď

Búrky,Predpoveď,Slovensko ǀ 4.6.2020

Nasledujúce obdobie bude búrkovo veľmi aktívne

Európa,Slovensko,ZAUJÍMAVOSTI ǀ 3.6.2020

Pred desiatimi rokmi bolo Slovensko pod vodou