November 2025 sa už skončil a po zhodnotení teploty vzduchu sa zaradil medzi podnormálne (studené) až nadnormálne (teplé) mesiace. Záporné odchýlky boli evidované na západe Slovenska a kladné predovšetkým v Košickom a Prešovskom kraji. Odchýlka priemernej mesačnej teploty od normálu (1991-2020) sa v rámci celého nášho územia pohybovala v rozsahu od -1,2 °C (v Martine) do +1,3 °C (na Lomnickom štíte).
V súvislosti so zrážkovou činnosťou sa daný mesiac po zhodnotení označuje ako zrážkovo normálny až mimoriadne nadnormálny (mimoriadne vlhký). Zrážky boli priemerné v niektorých lokalitách západného Slovenska (napr. v Bratislave a Trenčíne), ale v ostatných oblastiach krajiny spadlo nadpriemerné množstvo zrážok.
Teplota vzduchu
Celkovo najvyššia priemerná mesačná teplota (6,4 °C) bola zaznamenaná v obci Orechová (okres Sobrance) a najnižšia (0,7 °C) v obci Novoť (okres Námestovo).
V rámci podrobnejšieho hodnotenia stojí za zmienku hneď prvý novembrový deň, keďže úvod mesiaca odštartoval mimoriadne teplým počasím. V priebehu sviatočného víkendu sme sa nachádzali v teplom juhozápadnom výškovom prúdení. Vo viacerých častiach Slovenska prekonala maximálna teplota vzduchu dňa 1.11. hodnotu 20 °C a v niektorých lokalitách bol prekonaný aj rekord (napr. v Nitre, Prievidzi, Liesku). Najvyššia teplota vzduchu bola v tento deň evidovaná v Gabčíkove (22,2 °C), pričom išlo o druhú najvyššiu novembrovú teplotu pre danú stanicu od roku 1986.
Postupne, najmä v druhej polovici mesiaca, prevažovalo na Slovensku typické jesenné počasie, ktoré sa vyznačovalo inverziami. Jasná obloha bola častejšia v horských oblastiach, kde sa hmly, či nízka oblačnosť nevytvorili, prípadne sa v priebehu denných hodín pomerne rýchlo rozpadli, čo následne výrazne ovplyvňovalo vývoj teploty vzduchu a jej vzostup. Konkrétne – napr. 14.11. sa k nám vo vyšších vrstvách ovzdušia dostával teplý vzduch. V nižších polohách prevažovalo v daný deň zamračené a hmlisté počasie, ktorému odpovedali aj teploty vzduchu – napr. na juhu Podunajskej nížiny sa pohybovali len okolo hodnoty 8 °C. Na horách prevládalo jasné až polojasné počasie, pričom na záveterných stranách pohorí bol citeľný aj fénový (=teplý a suchý) vietor. Takéto podmienky spôsobili, že v niektorých častiach severného Slovenska (napr. v okolí Tatranskej Javoriny) prekročila maximálna teplota hranicu 20 °C (Obr. 1).
Obr. 1: Maximálna denná teplota vzduchu (°C) dňa 14.11.2025
Zdroj: SHMÚ
V druhej polovici novembra sa minimálne teploty vzduchu dostali aj v nižšie položených oblastiach opakovane pod bod mrazu (Obr. 2), aj keď počet mrazových dní v celkovom súčte za mesiac nie je vysoký (Obr. 3). Pre porovnanie – napr. v Lučenci bolo počas minuloročného novembra zaznamenaných 22 mrazových dní a tento rok len 9.
Obr. 2: Vývoj maximálnej a minimálnej dennej teploty vzduchu (°C) v novembri 2025
na stanici Hurbanovo a Poprad-Tatry
Zdroj: METEOCIEL
Obr. 3: Počet mrazových dní (Tmin <= 0°C) na vybraných staniciach Slovenska
za mesiac november 2025
Zdroj: METEOCIEL
Zrážky
November 2025 bol u nás na zrážky bohatý, aj keď väčšina zrážkových úhrnov sa viaže k jeho druhej polovici. Podľa operatívnych údajov SHMÚ bolo percento normálu (1991-2020) mesačného úhrnu zrážok najvyššie (296,1 %) v Kežmarku a najnižšie (95,6 %) v Slovenskom Grobe. Vysoké hodnoty percenta normálu boli evidované takmer na celom našom území, ale hranica > 200 % bola prekonaná predovšetkým v Banskobystrickom kraji, a taktiež v regiónoch – Tatry, Zamagurie, Spiš a Šariš. Detailnejšie to možno doplniť konkrétnymi hodnotami úhrnov (Obr. 4), pričom najvyšší mesačný úhrn bol evidovaný na stanici Jasná (230,6 mm).
Obr. 4: Úhrn zrážok a hodnoty normálu pre obdobie 1991-2020 na vybraných staniciach Slovenska
za mesiac november 2025
Zdroj: METEOCIEL
Rekordné denné zrážkové úhrny sa podľa dostupných údajov viažu najmä ku dňu 25.11. (Obr. 5), čo sa nepriaznivo prejavilo aj na hydrologickej situácii, a to predovšetkým v južných častiach stredného Slovenska. Príčinou tejto udalosti bola prehlbujúca sa tlaková níž, ktorej stred sa nachádzal nad Stredozemným morom (severným Jadranom) a pomaly sa presúval ďalej, východným smerom. K nám bolo privádzané rozsiahle zrážkové pásmo, ktoré sa najvýraznejšie prejavilo v oblasti južných náveterných strán hôr – konkrétne napr. Kremnických a Štiavnických vrchov, či Nízkych Tatier. Kombinácia intenzívnej zrážkovej činnosti a rýchleho topenia snehu spôsobila výrazný vzostup hladín vodných tokov (najmä v povodí Hrona, Ipľa, Slanej, Nitry a Žitavy), čo vo výsledku viedlo k prekročeniu 1. až 3. stupňa povodňovej aktivity na takmer 40 vodomerných staniciach.
Obr. 5: Denný úhrn zrážok (mm) – 25.11.2025
Zdroj: SHMÚ
Zdroje:
https://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=klimat_dennemapy
https://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=klimat_operativneudaje2&identif=11903&rok=2025&obdobie=1991-2020
