Ilustračný obrázok
Dátum 26. apríl sa v histórii tornád z globálneho hľadiska objavuje častejšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Tento deň totiž spája viacej míľnikov a historických udalostí, ktoré poukazujú na to, ako sa naše poznanie týchto extrémnych javov vyvíjalo – od prvých pokusov o ich zachytenie až po tragické udalosti s ničivými následkami. Tornáda ale neobchádzajú ani naše zemepisné šírky, a preto sa na jedno z nich zameriavame v rámci poslednej časti tohto článku.
26. apríl 1884 – 1. tornádo zachytené na fotografii
Aj keď sa často uvádza, že najstaršou známou fotografiou, na ktorej je zachytené tornádo, je záber z Južnej Dakoty, z 28. augusta 1884, tak v skutočnosti prvým záznamom tornáda je fotka z 26. apríla rovnakého roku. Fotografia (Obr. 1) zachytáva tornádo v jeho záverečnej fáze, pri zániku, pričom jej autorom je amatérsky fotograf A. A. Adams. Táto fotka bola zhotovená v blízkosti mesta Garnett v Kansase (USA) a na svoju dobu je veľmi významná, keďže v danom období bolo fotenie pohybujúcich sa objektov veľmi náročné, a to predovšetkým kvôli dlhým expozičným časom. Napriek tomu sa táto fotografia nestala veľmi známou. Dôvodom je zrejme to, že tornádo si nevyžiadalo žiadne obete, a preto veľmi pravdepodobne získali väčšiu pozornosť až neskoršie prípady.
Obr. 1: Prvé tornádo zachytené na fotografii (26. apríl 1884, Kansas)
Zdroj: JOURNALS.AMETSOC
26. apríl 1989 – najsmrteľnejšie tornádo na svete
O viac ako 100 rokov neskôr (26. apríla 1989) bolo zaznamenané doposiaľ najsmrteľnejšie tornádo (Daulatpur–Saturia), ktoré zasiahlo oblasť Manikganj v Bangladéši. Odhady počtu obetí sa síce líšia, ale podľa Svetovej meteorologickej organizácie zahynulo pri tejto udalosti približne 1300 ľudí. Okrem toho bolo zranených viac ako 12 000 osôb a približne 80 000 obyvateľov prišlo o svoj domov (WEATHER). Dĺžka dráhy tornáda mala približne 80 kilometrov, čo spôsobilo extrémne a rozsiahle škody v danej oblasti (Obr. 2). V rámci Fujitovej stupnice išlo pravdepodobne o tornádo kategórie F3 až F4 (EN.WIKIPEDIA).
Obr. 2: Škody spôsobené tornádom v Bangladéši v meste Saturia (apríl 1989)
Zdroj: WEATHER
Tento konkrétny prípad poukazuje aj na to, že tornáda nemusia byť najnebezpečnejšie len kvôli sile vetra, ale tiež môže byť významným dôvodom väčšia zraniteľnosť regiónu, ktorý zasiahnu. Vysoký počet obetí totiž súvisel aj s chudobou danej oblasti, so slabšou kvalitou stavieb a infraštruktúry, či s absenciou varovného systému.
19. apríl 2026 – tornádo pri Jičíne
(Česká republika)
Na záver možno spomenúť, že tornáda sa ojedinele vyskytujú aj v strednej Európe. Jeden z príkladov je pomerne aktuálny, keďže pred pár dňami sa objavilo a potvrdilo tornádo u našich susedov v Českej republike. Strednou Európou ešte v závere posledného víkendu totiž prechádzal studený front, pričom pri jeho prechode sa tvorili dažďové prehánky, lokálne aj búrky. Okolo 17. hodiny dorazila zrážková činnosť aj do oblasti Jičína, kde sa vytvorilo tornádo – zrejme kategórie F1. Najväčšie dopady boli pozorované medzi obcami Dvorce a Studeňany, kde sa krátko dotklo zeme, pričom tam bolo vyvrátených niekoľko stromov (Obr. 3). Pozitívnou správou je, že obývané oblasti tornádo nezasiahlo.
Obr. 3: Škody spôsobené tornádom pri Jičíne (19. apríl 2026)
Zdroj: LOVCIBOUREK
Zdroje:
https://journals.ametsoc.org/view/journals/bams/65/4/1520-0477_1984_065_0360_etp_2_0_co_2.xml
https://weather.com/storms/tornado/news/deadliest-tornado-world-bangladesh-20140416
https://en.wikipedia.org/wiki/Daulatpur%E2%80%93Saturia_tornado
