Predpokladaná teplota vzduchu podľa modelu ECMWF v hladine 850 hPa k 21. decembru 2021
Snehu za posledné roky na Vianoce ubúda
Jedna z najznámejších a možno pre mnohých aj najneoblúbenejších singularít je vianočný odmäk alebo oteplenie v tretej dekáde decembra, tzv. vianočné oteplenie. Za singularitu sa považuje odchýlka od hladkej (zidealizovanej) krivky dlhodobého ročného chodu meteorologického prvku, predovšetkým teploty vzduchu a atmosférických zrážok a ide o viac-menej stabilný jav viazaný na určité kalendárne obdobie.
Keďže počasie v Strednej Európe je charakterizované veľkou premenlivosťou, vyskytujú sa aj teplejšie, aj chladnejšie zimy. Napr. extrémne chladná bola v roku 1928/1929. Potom v podstate vyčnievali 40. a 60. roky minulého storočia, v ktorých tiež často mrzlo a boli zasnežené aj v nížinách. Nasledovalo obdobie miernych zím 70 rokov a takto by sme mohli pokračovať až do súčasnosti, kedy sa Vianoce na ľade alebo snehu vyskytujú čím ďalej tým sporadickejšie aj v stredných polohách.
Dobre to odzrkadľuje štatistika “zasnežených” Vianoc zo stanice Hohe Warte v susednej metropole Rakúska, vo Viedni. V podstate skoro rovnaké pomery by sme mohli prirovnať k juhozápadnému Slovensku. Posledné zasnežené sviatky boli v roku 2002, potom sa už len v roku 2010 a 2012 vyskytla snehová pokrývka počas jedného z týchto dní.
Pohľad na vianočné sviatky (24.-26. 12.) na stanici Hohe Warte vo Viedni. Biely stromček znamená, že súvislá snehová pokrývka sa nachádzala počas všetkých 3 dní, bielo-zelený, že tomu bolo v 1 alebo v 2 dňoch a zelený, že Vianoce boli bez snehu — Zdroj: zamg.ac.at
Na Slovensku boli posledné roky na sneh naozaj chudobné. V Bratislave na letisku bol naposledy v roku 2012 a v rokoch 2013 až 2020 sa vyskytla súvislá snehová pokrývka v Žiline alebo Poprade len 2x. O niečo lepšie na tom boli Košice so svojou kontinentálnejšou klímou. Viac snehu bolo pritom rozhodne na začiatku tisícročia, kedy sa v roku 2002 dokonca k dnešnému roku posledný krát vyskytol sneh naprieč Slovenskom.
Výskyt súvislej snehovej pokrývky na vybraných staniciach Slovenska 24. – 26. decembra v rokoch 1999 – 2020 — Zdroj: ogimet.com
Aké budú Vianoce v roku 2021?
V tomto roku vďaka mnohým faktorom (napr. oslabený polárny vortex, v spojitosti s Madden-Julian osciláciou a La Niña) sa situácia vyvíja z pohľadu výskytu “Vianoc na ľade” celkom sľubne. Už dlhšie je v podstate zoslabené teplejšie a vlhšie prúdenie od Atlantiku a skôr prichádzajú jednotlivé frontálne systémy od Stredomoria alebo zo severu. To znamená že prúdenie je skôr severojužné a každú chvíľu hrozí buď prehlbovanie níže nad Jadranom a k vzniku nebezpečenstva na prípadnú snehovú kalamitu, alebo naopak vpádu veľmi chladného, pôvodom arktického vzduchu z polárnych oblastí Sibíri. Áno, hádate správne. V tomto roku sme veľmi blízko aby nastala druhá možnosť, ktorá by priniesla zosilnenie mrazov ale aj suchší vzduch s menším kumulatívnym množstvom zrážok.
Už v piatok a v sobotu bude nad naše územie prúdiť od severu studený morský vzduch. Ten prinesie najmä na severné návetria hôr severnej polovice Slovenska aj viac ako 10 cm snehu. Druhý vpád očakávame už na začiatku vianočného týždňa a tretej dekády decembra. Tam by sa už malo jednať o pôvodom arktický vzduch, ktorý však podľa aktuálnych predpokladov najviac zasiahne susednú Ukrajinu, Bielorusko, ale najmä európsku časť Ruska a naše územie len okrajovo. Aj to by malo stačiť na to, aby teplota deň za dňom klesala v dolinách a kotlinách v noci pod -8 až -10 °C a cez deň sa väčšinou udržiavala v intervale od -4 do 0, v južných oblastiach len tesne nad nulou do 2 alebo 3 °C. To by malo platiť v podstate 22. – 26. decembra. K tomu sa budú pridávať aj sneženie alebo snehové prehánky, ktorých by síce nemalo byť veľa, ale aj tak to bude zrejme stačiť na to, aby Vianoce skončili, minimálne na severe Slovenska ako biele. Ako však zo skúsenosti vieme, realita môže byť o “štipku” iná a ešte sa to môže zmeniť.
