V priebehu utorka sa hlavy mnohých z nás zakláňali a hľadali na oblohe slnko a mesiac. Mali sme čiastočné zatmenia slnka, ktoré bolo viditeľné na väčšine nášho územia. Oblačnosť studeného frontu dôkladne vymietla hmly a umožnila pozorovať nám pohľad na vesmírne divadlo.
Kedysi astronómia a meteorológia fungovali spolu. Veď do dnešných dní sa obe vedné disciplíny pozerajú na oblohu, ale každá si už všíma to svoje. Astrometeorológia bol určitý smer vo vede, ktorý predpokladal, že postavenie planét voči seba a voči Zemi určite počasie na zemskom povrchu.
Svoj vrchol dosiahla astrometeorológia v 16. a 17. storočí, hoci svoje základy má ešte v Babylónskej ríši a odtiaľ sa rozšírila do Grécka a do Ríma.
V 16. a 17. storočí sa verilo, že existuje planéta, tzv. regent, ktorá ovládala počasie v danom roku. Samozrejme, že to nefungovalo takýmto spôsobom. Napr. v r 1373 sa na základe konjukcie Saturnu a Marsu predpokladala tuhá zima, ale zima bola teplá s dažďom a povodňami. Táto nesprávna predpoveď mala síce svojich kritikov, ale náhľad na predpovedanie počasia sa nezmenil Dnes vieme, prečo takýto štýl predpovedania počasia nefunguje. Nie planéty a ich postavenie určuje, či predpovedá počasie, ale na vývoj počasia vplýva niečo, čo je oveľa nižšie nad Zemou ako napr. Venuša, či Pluto.
Medzi astrometeorológov patrí aj Johannes Kepler, ktorý si ako vedec po celý svoj život zaznamenával priebeh počasia a postavenie planét na oblohe. Pozorovania robil práve pre to, aby experimentálne overil názory týkajúce sa pôsobenia nebeských telies na počasie.
Takéto pozorovania robil aj pri svojom pobyte v Prahe. Cykly pozorovania mali, podľa neho, zahŕňať 30, 19, alebo 12 ročné obdobie. Jeho záznamy o počasí ale majú svoj veľký význam – sú dôležitým prameňom na študovanie podnebia strednej Európy prelomu 16. a 17. storočia. Jeho meteorologické poznámky, pozorovania a aj drobné informácie môžeme nájsť vo všetkých jeho zachovaných spisoch.
Až v 19. storočí sa definitívne rozdelili cesty astronómie a meteorológie a každá z týchto vied si ide po svojom. Hoci, predpovede meteorológov sú pre astronomické pozorovania veľmi dôležité, najmä oblačnosť a jej výskyt astronómov veľmi zaujíma.
zdroje:
Malý průvodce meteorologií
Anna Lawrence-Mathers : Medieval weather prediction https://physicstoday.scitation.org/doi/pdf/10.1063/PT.3.4724
