Možno ste o takejto víchrici nepočuli, ale mohli by ste si tento názov zapamätať. Jej výskyt, ale najmä dôsledky sa podpísali na vzniku synoptickej meteorológie v takom význame ako to poznáme dnes.
V druhej polovici 19. storočia sa bojovalo všelikde. Nás bude ale zaujímať Krymská vojna a najmä november v roku 1854. To, že bojovalo Ruské impérium s Osmanskou ríšou, ktorej pomáhali Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Sardínske kráľovstvo. Bojovalo sa najmä na polostrove Krym a tuhé boje boli v blízkosti meste Sevastopoľ. Udalosť, ktorú budeme spomínať, sa odohrala pri mestečku Balaklava.
Ešte hodinu po polnoci na 14. novembra na ruskej vojnovej lodi Veľkoknieža Konštantín zaznamenali slabý juhozápadný vietor, zamračené a slabý dážď. To, že sa počasie zhoršilo, prvý raz zaznamenali o 5.00 hod a o dve hodiny neskôr už mali búrku. Tlak klesol na palube spomínanej lode na 998,7hPa, iné lode boli priam vymrštené na plytčinu. Okolo 10.00 hod miestneho času búrka dosiahla svoje maximum. Lodný denník britskej lode Vesuvius zaznamenal 11. stupeň Beauforta, čo je okolo 115 km/h. Samozrejme, že sa robili prepočty, či vôbec niečo také mohlo vzniknúť. Americký meteorológ Helmut Landsberg v 50. rokoch minulého storočia dospel k záveru, že tlak mohol dosiahnuť v strede 988,7 hPa a vzápätí do večera stúpnuť na 1012,5 hPa. Tento veľký tlakový gradient spôsobil naozaj veľké škody. Odniesli si to lode, ale aj budovy na pevnine a bolo prerušené aj spojenie medzi veliteľstvami jednotlivých armád a ich vojakmi.
Pretože škody boli naozaj obrovské, hľadal sa spôsob, ako škodám v budúcnosti predchádzať a či sa vôbec dalo škodám predísť. Tu sa prejavila prezieravosť francúzskeho ministra vojny, maršála Vaillanta, ktorý sa obrátil na astronóma a riaditeľa parížskej hvezdárne Jeana Josepha La Verriera s tým, či sa nedá včas varovať. Spomínaný pán Verrier sa chytil príležitosti, obrátil sa na meteorológov aj v okolitých krajinách a zistil, že pár dní pred víchricou sa objavil silný vietor aj v bývalom Rakúsko-Uhorsku, napr. v Brne, Bratislave, Trnave. To mu vniklo myšlienku na spoločné merania a najmä zobrazovania meraní do máp.
Dnes takémuto štýlu informovania hovoríme synoptická meteorológia – v jednotnom čase sa pozoruje a zaznamenáva do máp. Získame tak informáciu o stave a priebehu počasia v jednotnom čase na veľkej ploche.
Vo Francúzsku už 17. februára 1855 bol schválený návrh na vybudovanie meteorologickej služby, ktorá mala v budúcnosti varovať pred búrkami a víchricami, pričom by sa vo veľkej miere využíval aj telegraf.
A ešte si zjednoťme názov tohto javu. Bola to víchrica? Búrka? Uragán? Balaklavská búrka je úplne prebratý názov z ruštiny, pričom búrka je synonymom pre štorm – dlhotrvajúci veľmi silný vietor, obvykle pri príchode cyklóny, sprevádzaný škodami na suchu a silnými vlnami na mori. Je to to isté ako storm z angličtiny. A ugarán je aj v ruštine a aj po francúzsky názov pre 12. stupeň Beaufortovej stupnice sily vetra. My, na Slovensku, ale aj v Česku mu hovoríme orkán, no vo všetkých prípadoch by mala byť rýchlosť aspoň 118 km/h.
Už sa nedozvieme, či to bol 12. stupeň, alebo len 11. stupeň, v každom prípade tento silný vietor s veľkými škodami sa zapísal do histórie. Myslím, že Balaklavská víchrica je pre tento prírodný živel dostatočný názov.
Zdroj: Jan Munzar, Karel Pejml, Karel Krška : Meteorologie skoro detektivní, Praha 1990
