Počasie je v meteorológii chápané ako aktuálny stav meteorologických prvkov na danom mieste. Klíma je dlhodobý, najmenej 30 ročný, stav meteorologických prvkov. Klíma sa mení oveľa pomalšie ako počasie a niekedy na jej zmenu, ktorá sa prejaví aj v 30 ročnom horizonte, majú vplyv aj udalosti, o ktorých by sme to možno ani nepredpokladali.
Výbuch sopky Tambora v Indonézii v apríli v roku 1815 ovplyvnil život nielen tam žijúcich obyvateľov, ale prejavil sa postupne na celom svete.
Tambora zabila podľa dostupných údajov priamo takmer 20 tisíc ľudí, ale mnohé milióny zabil nepriamo v nasledujúcich rokoch.
Spomínaná sopka sa nachádza na ostrove Sumbawa v Indonézii. Pred výbuchom siahala so výšky 4300 m, po výbuchu sa sopka znížila na výšku 2800 m. Sopka na seba upozornila už v roku 1812 vypustením dymu, ale naplno ukázala svoju silu v apríli 1815. Začala sa výraznejšie hlásiť už 5. apríla, keď priniesla malé otrasy a pyroklastický prúd, ktorý po stráňach sopky stekal nadol.
Erupcia 10. apríla večer bola tak hlasná, že aj obyvatelia súostrovia Moluky, ktoré leží 1400 km ďaleko, ju počuli. Silný výbuch vymrštil všetok nebezpečný sopečný materiál do výšky viac ako 40 km, kamene a prach v ňom obsiahnuté vážili, podľa odhadu vedcov, viac ako 10 miliárd ton. Ťažké kamene padali na zem hneď, jemnejší materiál sa vzduchom šíril ďalej do sveta. Sopečný popol padal aj na Jáve, vzdialenej 1300 km od sopky.
Problém na celej zemi spôsobilo množstvo síry vyvrhnuté pri tomto výbuchu do atmosféry. Odhadované množstvo je na úrovni 60 megaton. Tá chemickými procesmi v atmosfére zreagovala a priniesla problémy v atmosfére. Zmenila sa koncentrácia jednotlivých zložiek v atmosfére a to zase narušilo chod slnečného žiarenia na zemský povrch. Toto všetko sa, samozrejme, prejavilo aj ďaleko od samotnej sopky.
Globálna teplota poklesla o 0,7°C. V USA v lete 1815 pozorovali akúsi zahmlenú oblohu, niečo podobné, ako keď je u nás prach zo Sahary. Oveľa väčšie dôsledky sa ale prejavili v roku 1816. Tento rok je známy aj ako „rok bez leta“. Z rozličných zdrojov (merania, pozorovania, kroniky miest a obcí) vieme, že ešte začiatkom júna 1816 bolo v Quebecu viac ako 30 cm snehu a sneh tu vydržal až do konca júna. Nezvyčajné prejavy počasia spôsobili, že nedozrela úroda. Nezvyčajný chlad a dlhotrvajúce dažde sa výrazne prejavili v Írsku a vo Veľkej Británii. Nedostatok potravín a nárast ich cien sa prejavil na nepokojoch v spoločnosti a na hladomore. Rabovačky obchodov sa zaznamenali napr. v Nemecku. Tambora podľa názoru odborníkov priniesla najhorší globálny hladomor v 19. storočí.
Ako sa prejavil výbuch sopky na hodnotách teploty v niektorých lokalitách Čiech, ukazuje obr. 1.
Legenda:
Wi -obdobie zima, Su-leto
Praha-Klementinum (1), Žitenice (2), Brno (3), Čechy(4), stredná Európa (5)
Aby sme nekončili tak pesimisticky : literárni historici zastávajú názor, že za zrodom Frankensteina je tiež sychravé daždivé leto. Mary Shellyová toto svoje dielo napísala práve v roku 1816.
Zdroje:
https://www.britannica.com/place/Mount-Tambora
https://www.nesdis.noaa.gov/news/day-history-mount-tambora-explosively-erupts-1815
https://cp.copernicus.org/preprints/cp-2016-22/cp-2016-22-manuscript-version4.pdf
