V posledných dňoch počúvame z médií často o najvyššej povrchovej globálnej teplote Zeme, ktorá bola dosiahnutá na začiatku júla. Konkrétne bol od 3. do 9. júla zaznamenaný najhorúcejší týždeň v histórii pozorovaní. Ak si myslíme, že sa táto extrémnosť netýka všetkých kontinentov a morí, tak sme na omyle. V tomto článku sa budeme venovať južnej pologuli a konkrétne zamierime do polárnych oblasti Antarktídy. Pozrieme sa bližšie na 2 udalosti, ktoré nás, ak sme ľudia hľadiaci do budúcnosti, musia aspoň trochu znepokojovať. Obe sa svojím spôsobom týkajú zvyšujúcej sa globálnej teploty a jej dôsledkov.
Najvyššie júlové “mrazivé” maximum
Keď sa hovorí o horúcom počasí, zvyčajne nehovoríme o polárnych oblastiach Arktídy, či Antarktídy. Nadpriemerne teplo môže byť aj tu a aj tu môžu byť teploty výrazne vyššie ako priemer pre dané ročné obdobie, aj o 15°C.
To sa v týchto dňoch dialo napr. v oblasti Antarktídy. Na samotnom južnom póle bola zaznamenaná vôbec najvyššia júlová teplota, čo sa stalo 8. júla a teplota tu dosiahla až -31,8°C. Veľmi teplo bolo pritom aj 09. júla a až následne sa tu výraznejšie ochladilo a teplota sa priblížila k primeranejším hodnotám.
Meteorologické údaje zo stanice Amudsen-Scott South Pole Station v Antarktíde v období 8.-9. júla 2023 – Zdroj: Decoded synop reports (ogimet.com)
Maximá teplôt v oblasti Antarktídy k 09. júlu 2023 14:00 hod. nášho času – Zdroj: graphic synop report information (ogimet.com)
Predošlý júlový rekord pritom pochádzal rovnako z 8. júla, ale roku 1967, a zo 16. júla 1986. V oboch prípadoch dosiahla teplota až -33,7°C. V tomto roku bol preto prekonaný pomerne výrazne až o takmer 2°C.
Simulované historické klimatické dáta zo stanice Amundsen-Scott. Priemerná maximálna teplota v júli býva na úrovni okolo -50°C – Zdroj: Simulated historical climate & weather data for Amundsen-Scott South Pole Station – meteoblue
Z pohľadu celkových historických záznamov, ktoré siahajú až k začiatku roku 1957, teda majú viac ako 65 rokov, sú teplotné extrémy v širokom rozptyle. Napr. v decembri roku 1978 bolo zaznamenaných -13,6°C a v júni 1982 iba -82,8°C. Priemer teplôt v tejto lokalite, na pevninskom ľadovci vo výške 2836 m n. m., je v rámci roku približne -50°C a napr. úhrn zrážok dosahuje iba okolo 55 mm za rok.
Koho by zaujímalo, tak na linku – Amundsen-Scott South Pole Station climatology data, 1957-present (ongoing). – Datasets – AMRDC Data Repository (wisc.edu) – nájde dáta z tejto stanice už od roku 1957.
Extrémne nízke zaľadnenie
To sme však nespomenuli tú znepokojivejšiu správu. Ide o veľmi nízky rozsah morského zaľadnenie v okolí tohto kontinentu. Z grafu zaľadnenia je očividné, že rok 2023 zatiaľ vyniká zpomedzi všetkých rokov priam evidentne. Satelitné zaznamenávanie zaľadnenia (podotýkame, že sa berie zaľadnenie, ktoré je na hladine mora aspoň v koncentrácii 15%) sa pritom deje už od roku 1979, dlhých viac ako 40 rokov.
Rozloha morského zaľadnenia v okolí Antarktídy v roku 2023 (modrá čiara) a v roku 2022 (prerušovaná červená čiara) v porovnaní z priemerom rokov 1981-2010 (šedá čiara) – Zdroj: Charctic Interactive Sea Ice Graph | Arctic Sea Ice News and Analysis (nsidc.org)
Podľa hodnotenia, ktoré pripravuje program Copernicus (program Európskej únie na pozorovanie Zeme), dosiahlo priemerné zaľadnenie v júni roku 2023 rozlohu iba 11,5 mil. km². Keby sme si to chceli predstaviť, tak je to rozloha Európy (takmer 10,2 mil. km²) + asi trikrát rozloha Francúzska (0,55 mil. km²). Oproti priemeru rokov 1981-2010 tak rozloha dosiahla až o neuveriteľných 17% menej, čo predstavuje 2,3 mil. km² (takmer 1/4 rozlohy Európy). Pri predchádzajúcom rekorde bola pritom strata ľadu “len” 9%, takže teraz to bol takmer dvojnásobok. Po januári, februári a máji to bol už 4. mesiac, ktorý dosiahol takúto rekordne nízku úroveň zaľadnenia.
Koncentrácia ľadu v okolí Antarktídy k 9. júlu 2023. Oproti priemeru rokov 1981-2010 (oranžová čiara), na mnohých oblastiach ľad chýba – Zdroj: Arctic Sea Ice News and Analysis | Sea ice data updated daily with one-day lag (nsidc.org)
Dosvedčuje to aj nasledujúci graf, ktorý zobrazuje denné anomálie alebo odchýlky od priemeru klimatického normálu rokov 1991-2010. Situácia sa pritom zatiaľ vôbec nestabilizuje ani v mesiaci júl, práve naopak. Dôvodom môže byť, že svetový oceán je v súčasnosti pri povrchu najhorúcejší v histórii záznamov a začala aj teplá fáza El Niño, ktorá sa prejavuje zvyšovaním globálnej teploty. Zároveň môže do pomalšej tvorby ľadu vstupovať aj fakt, že uplynulé leto bolo v Antarktíde relatívne chladné a preto bolo pri pobreží aj menej studenej, sladšej vody, z roztápajúcich sa ľadovcov.
