20. júla 1822 sa na Morave, v nemecky hovoriacej rodine, narodil Gregor Mendel.
Bol prírodovedcom, zakladateľom genetiky, ale zároveň bol mníchom, neskôr až opátom v kláštore v Brne a propagátorom meteorológie.
V rokoch 1851–1853 Mendel študoval matematiku, fyziku, chémiu, botaniku, zoológiu a aj paleontológiu na univerzite vo Viedni. Mal široký rozptyl svojich záujmov. Jeho profesorom fyziky vo Viedni bol Christian Doppler, ten Doppler, ktorého si pamätáme z vysvetlenie dopplerovho javu vo fyzike. Počas štúdia sa Mendel veľmi zaujímal o fyziku, matematiku a aj meteorológiu. Pri štúdiu prírodných vied si uvedomil ako je dôležité vedieť matematiku a štatistiku, čo naplno využil pri svojich pokusoch s hrachom. Pri pokusoch ohľadom dedičnosti ako prvý využil bioštatistické metódy spracovania údajov.
Je zaujímavé, ako sa dokázal Gregor Johann Mendel venovať naplno aj biológii, kde sa mu podarilo založiť nový odbor -genetiku a naformulovať zákony dedičnosti, ale naplno sa venoval aj meteorológii- tu od roku 1862 do svojej choroby vykonával meteorologické pozorovania pre ZAMG (Ústredný úrad pre meteorológiu a zemský magnetizmus) vo Viedni. Okrem vykonávania pozorovaní na meteorologickej stanici v Brne, bol organizátorom meteorologických pozorovaní na celej Morave a o svojich pozorovaniach napísal aj niekoľko meteorologických článkov. Z množstva 13 zachovaných publikácii sa až 9 venovalo meteorológii.
Pristavme sa pri jeho meteorologických počinoch . Ako prvý sa zaoberal antropogénnym vplyvom na podnebie- venoval sa javu, ktorý dnes poznáme ako mestský ostrov tepla. Mendel so svojimi priateľmi vykonával niekoľko rokov merania teploty vzduchu na okraji a vo vnútri (v centre) mesta Brna. Na základe týchto meraní konštatuje, že vo vnútri mesta je priemerná teplota vzduchu o pár desatiniek stupňa vyššia než teplota okolia. Upozorňuje aj na vplyv tzv. dymovej hmly, teda vypúšťaniu dymu z komínov na teplotu vzduchu. Ešte to nevolal smog, tendo pojem vznikol až v r. 1905 vo Veľkej Británii.
Napísal aj publikáciu venovanú výskytu veternej smršti 13. októbra 1870. Na základe vlastných pozorovaní a aj pozorovaní svojich meteorologických kolegov podrobne zrekonštruoval postup a škody tohto nezvyčajného meteorologického javu. Išlo pravdepodobne o tornádo, ktorého výskyt v strednej Európe nie je celkom bežný, rovnako nie je celkom bežné aj ročné obdobie výskytu tohto javu. Cenný je zároveň aj pokus o vedecké vysvetlenie toho javu, zdokumentovanie jeho presunu a škôd. Je zaujímavé, že podľa informácii v tejto publikácii mal veľmi dobré vedomosti a zmalosti o tých najnovších fyzikálnych veciach súvisiacich s meteorológiou.
Celý tento rok sa u našich susedov nesie v znamení osláv 200. výročia narodenie Gregora Johanna Mendela. Jeho meno nesie univerzita v Brne , pomenovaná je po ňom planetka 3313.
zdroj:
Meteorologie skoro detektivní, Jan Munzar, Karel Pejml, Karel Krška, Horizont 1990
https://cs.wikipedia.org/wiki/Gregor_Mendel
