Výdatné zrážky
Vo štvrtok a v piatok – 21. a 22. augusta, sme na území Slovenska zaznamenali celoplošné a miestami aj výdatné zrážky. Najvyššie úhrny boli zaregistrované v južnej polovici Slovenska. Miestami tu spadlo 40 až 70 mm a to aj v priebehu 24 hodín. Lokálne dokonca spadlo cez 100 litrov vody na m² a to na stanici Kamanová v okrese Topoľčany, alebo na Kojšovskej holi západne od Košíc. Razom sa tak výrazne navýšil aj kumulatívny augustový úhrn. Ten dosahuje v priemere na nížinách zväčša okolo 60 mm, vo vyššie položených kotlinách aj okolo 80 mm. Vzhľadom na to, že najvýdatnejšie lejaky a prívalové zrážky boli zaznamenané behom jednej noci, bol tento normál ojedinele prekonaný behom pár hodín.
Obr. 1: Operatívne úhrny zrážok za 24 hod. k 22. 8. 2025 k 08:00 hod. Zdroj: SHMÚ
Vodné toky iba s menšou odozvou
Dalo by sa čakať, že na mimoriadne vysoké zrážkové úhrny budú nadväzovať aj prechodne výrazné vzostupy hladín vodných tokov. To sa však stalo len vo veľmi nevýraznej miere. Asi najbližšie mali vodné toky k dosiahnutiu hladín, ktoré by odpovedali 1. stupňu povodňovej aktivity, v povodí Bodvy alebo Hornádu. Práve v Košickom kraji a blízkom okolí, boli zaznamenané pomerne výdatné zrážky už vo štvrtok v priebehu dňa, počas prvej vlny zrážok súvisiacej so zvlneným studeným frontom. Ďalšie mm spadli behom nasledujúcej noci. Napr. na Bodve, v stanici Nižný Medzev, hladina kulminovala na vodnom stave, ktorý už zodpovedá 1. stupňu povodňovej aktivity.
Obr. 2: Vodný stav na toku Bodva v stanici Nižný Medzev v období od 13. do 23. augusta. Zdroj: SHMÚ
V oblastiach Podunajskej nížiny, kde sa vyskytli silné lejaky počas druhej vlny zrážok, však vodné toky reagovali menej výrazne, ako by sa dalo na množstvo spadnutých zrážok predpokladať. V okrese Topoľčany a jeho blízkom spadlo počas asi 6 hodín miestami cez 50 – 100 mm (čo značí asi 1,5 násobok dlhodobého normálu). Vzostup hladín sa prejavil najmä na menších vodných tokoch a našťastie mal ešte pomerne ďaleko od prípadného preliatia korýt.
Obr. 3: Vodný stav na toku NItra v stanici Nitrianska Streda v období od 13. do 23. augusta. Zdroj: SHMÚ
Obr. 4: Vodný stav na toku Radošinka v stanici Čáb – Sila v období od 13. do 23. augusta. Zdroj: SHMÚ
Bližšia analýza indexov sucha
Absencia výraznejších vzostupov hladín vodných tokov s dosahovaním stupňov povodňovej aktivity by mohla vyznieť prekvapivo najmä pri pohľade na niektoré indexy meteorologického sucha. Tie môžeme nájsť na stránke SHMÚ.
Napr. index SPEI (Standardized Precipitation Evapotranspiration Index – štandardizovaný zrážkový a evapotranspiračný index) vyjadruje relatívne odchýlky úhrnu zrážok od normálu (dlhodobej strednej hodnoty) pričom berie do úvahy zrážky a evapotranspiráciu (výpar zo zemského povrchu a rastlín). Podľa neho prevládali suchšie podmienky na väčšine východného Slovenska. V západnej polovici boli k času pred zrážkovou situáciou (k 20. augustu) normálne podmienky.
Obr. 5: Index SPEI k 20. 8. 2025. Zdroj: SHMÚ
Ďalší zverejnený index meteorologického sucha SPI (Standardised Precipitation Index – štandardizovaný zrážkový index) je jednoduchší. Nepracuje s vodnou bilanciu a berie do úvahy len relatívnu odchýlku úhrnu zrážok od normálu (dlhodobej strednej hodnoty). Podľa neho boli suchšie podmienky zaznamenané miestami na východe Slovenska. V západnej polovici naopak prevládali normálne, alebo ojedinele až vlhšie podmienky. To by mohlo pre túto oblasť indikovať lokálne vyššiu hrozbu povodní pri prípadnej extrémnej zrážkovej udalosti.
Obr. 6: Index SPI k 20. 8. 2025. Zdroj: SHMÚ
Dôležité ale je, že oba indexy pracujú len s časovým kĺzavým obdobím 30 dní (index vie pracovať aj s dlhším obdobím). To znamená, že index vyjadrený pre daný deň určuje odchýlku zrážok, resp. vodnej bilancie daného a predchádzajúcich 29 dní. A to je hlavný dôvod toho, že nereprezentovali súčasné podmienky na Slovensku. Totiž neberú do úvahy predchádzajúce podmienky, ktoré boli na rozdiel od júla výrazne suchšie.
Dlhodobý deficit zrážok
Lepšie nás o situácii informuje mapa bilancie zrážok v porovnaní s 90-dňovým normálom. Tá vyjadrovala k 20. augustu, že na väčšine Slovenska spadlo za uplynulé 3 mesiace výrazne menej zrážok ako normál. Ojedinele to bolo aj o viac ako 75 mm, čo už množstvá, ktoré zodpovedajú aj mesačnému úhrnu.
Obr. 7: Bilancia zrážok v porovnaní s 90-dňovým normálom v mm k 20. 8. 2025. Zdroj: SHMÚ
O tom, že vody bolo v predošlých obdobiach menej ako bolo potrebné svedčí aj miera intenzity pôdneho sucha. V nej sa berie do úvahy aktuálny stav pôdnej vlhkosti v kontexte vlahových pomerov v danom období medzi rokmi 1961-2015. Do výpočtu vstupujú aj základné fyzikálne vlastnosti pôdy, vegetačný kryt, či povrchový odtok a zachytenie (intercepcia) zrážok. K predošlej nedeli, 17. augusta, bola najhoršia situácia na Spiši, Šariši, v Slovenskom rudohorí a Zemplíne, kde bolo v celom pôdnom profile (od 0 do 100 cm) miestami výrazné až výnimočné sucho. Začínajúce sucho bolo takmer na 40 % Slovenska. Ešte výraznejšie to bolo pri pohľade na hlbšiu vrstvu pôdy od 40 do 100 cm. Tu sa v kategórii začínajúce až výnimočné sucho nachádzalo takmer celé územie kde sme pred pár dňami zaznamenali výdatné zrážky.
Obr. 8: Intenzita pôdneho sucha k 17. 8. 2025. Zdroj: Intersucho
Ku príkladu prevládali k rovnakému dátumu suché podmienky aj pri pohľade na hydrologické sondy a pramene, ktoré hodnotia stav podzemných vôd z pohľadu výskytu sucha. Zhoduje sa to s údajmi o pôdnom suchu v hlbších vrstvách. Všeobecne sa dá tvrdiť, že sucho zasahovalo aj do hlbších vrstiev.
Obr. 9: Hydrologické sondy a pramene so zobrazením aktuálneho stavu vodnosti k 20. 8. 2025. Zdroj: SHMÚ
Záver
Z uvedeného vyplýva, že odtoková reakcia na až mimoriadne zrážkové úhrny bola minimálna z dôvodu výrazného deficitu zrážok v dlhšom časovom období. Práve preto veľká časť vody vsiakla do podložia a len menšia časť vody odtiekla do vodných tokov. Pri indexoch meteorologického sucha by sme mali predovšetkým pozerať na dĺžku obdobia, z ktorého doňho vstupujú údaje o zrážkach. Tie totiž pri 30 dňovom období, nevedia zachytiť priebeh predošlých mesiacov a tým by nemuseli byť spoľahlivé pri predpovedaní odtokovej reakcie na prípadne mimoriadne zrážkové úhrny. V tomto prípade bol našťastie dážď skôr prínosom a v niektorých lokalitách sa zlepšila vlahová bilancia aj v hlbších vrstvách pôdy.
Zdroje:
https://www.shmu.sk/sk/?page=2162
https://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=hydro_vod_all&station_id=8970
https://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=meteo_sucho
https://www.intersucho.sk/sk/?mapcountry=sk&from=2025-07-26&to=2025-08-23¤t=2025-08-17
