Jeseň 2025 bola na Slovensku v priemere teplotne normálna až nadnormálna. Priemerná teplota počas tohto obdobia dosahovala v Hurbanove hodnotu 11,3 °C, v Košiciach 10,3 °C a v Poprade 7,3 °C. Z pohľadu zrážkovej činnosti sa tohtoročná jeseň takisto zaraďuje zväčša medzi silne nadnormálne (veľmi vlhké) obdobia, s priemernou hodnotou úhrnu zrážok 257 mm.
Začiatok s vysokými teplotami
Úvod jesene odštartoval veľmi teplým počasím. V prvých septembrových dňoch atakovali maximálne teploty vzduchu hranicu tropického dňa (30 °C). Dňa 5.9. boli zaznamenané absolútne najvyššie teploty vzduchu v rámci jesene, pričom najvyššia hodnota bola zaznamenaná v obci Somotor (33,4 °C). V rámci septembra bola najvyššia priemerná mesačná teplota vzduchu (17,9 °C) evidovaná na stanici Bratislava-letisko a v Mužli, naopak najnižšia (11,5 °C) v obci Stratená-Dobšinská Ľadová Jaskyňa. September 2025 sa zaradil medzi nadnormálne (teplé) až silne nadnormálne (veľmi teplé) mesiace. Najväčší teplotný zlom v tomto mesiaci nastal medzi 22. a 23. dňom, kedy zvlnený studený front priniesol do strednej Európy výrazné ochladenie. Prudké ochladenie pociťovali najskôr obyvatelia západného a severného Slovenska, kde rozdiel maximálnych teplôt v priebehu 24 hodín nadobúdal hodnoty 10 až 15 °C.
Obr. 1: Vývoj maximálnej dennej teploty vzduchu (°C) v septembri 2025
na stanici Hurbanovo a Poprad-Tatry
Zdroj: METEOCIEL
Prvý jesenný mesiac sa vyznačoval nadpriemernými hodnotami aj v súvislosti so zrážkami. Na väčšine územia bol zrážkovo normálny (na západe krajiny) až silne nadnormálny (najmä v južnej polovici Banskobystrického kraja) (Obr. 2A). Najnižší úhrn zrážok bol nameraný na stanici Štrkovec (36 mm) a najvyšší na stanici Jasná (212 mm).
Obr. 2A, B, C: Úhrn zrážok(mm) za mesiace september až november 2025
v % normálu (1991-2020)
Zdroj: SHMÚ
Chladnejšie a suchšie pokračovanie…
Október následne priniesol ochladenie, a taktiež nebol zrážkovo bohatý. Opäť bola najvyššia priemerná mesačná teplota (11,2 °C) nameraná na stanici Bratislava-letisko a najnižšia v obci Stratená-Dobšinská Ľadová Jaskyňa (3,7 °C). Zaujímavosťou je, že v tomto mesiaci nebol evidovaný žiaden letný deň (deň s maximom > 25 °C). Taktiež bol október menej typický tým, že počas neho absentovalo babie leto. Namiesto neho sa nad naše územie dostával chladnejší vzduch smerom od severu až severovýchodu. Aj na základe toho skončil október na Slovensku po teplotnej stránke ako normálny až silne podnormálny (veľmi studený) – a to najmä vo vysokohorských lokalitách.
Zrážkové úhrny v prvých 22. dňoch októbra boli síce veľmi nízke, ale následne 23. októbra nastala situácia, ktorá priniesla nielen výraznejšiu zrážkovú činnosť, ale taktiež spôsobila pokles hranice sneženia približne k 900 m n. m. V priebehu 3 dní (23.-25.10.) spadla viac ako polovica mesačného úhrnu na mnohých staniciach Slovenska. Vo výsledku sa tento mesiac zaradil na väčšine nášho územia k mesiacom normálnym (Obr. 2B), ale prevažne v častiach západného Slovenska sa úhrny zrážok pohybovali silne pod normálom.
Zrážkovo bohatší záver jesene
V porovnaní s októbrom bol november na zrážky bohatý, aj keď väčšina zrážkových úhrnov sa viaže k druhej polovici mesiaca. Na niektoré lokality prinieslo dané obdobie extrémne vysoké denné úhrny. Vysoké hodnoty percenta normálu boli zaznamenané na mnohých miestach Slovenska. Hranica > 200 % bola prekonaná najmä v niektorých lokalitách Banskobystrického kraja a v regiónoch – Tatry, Zamagurie, Spiš a Šariš (Obr. 2C).
Najvýraznejšie zrážky boli zaznamenané 25. novembra, kedy trvalejší dážď zasiahol najmä južné náveterné svahy hôr stredného Slovenska. Kombinácia výdatných zrážok a topiaceho sa snehu spôsobila rýchly vzostup vodných hladín v povodiach Hrona, Ipľa, Slanej a Nitry. Na takmer 40 vodomerných staniciach došlo k prekročeniu 1. až 3. stupňa povodňovej aktivity.
Obr. 3: Zatopené ulice – Sliač (26.11.2025)
Zdroj: FB – Hasičský a záchranný zbor
Napriek tomu, že sa začiatok posledného jesenného mesiaca vyznačoval prechodne teplým počasím (maximálne teploty > 20 °C), tak v jeho druhej polovici sa čoraz častejšie objavovali mrazy. Variabilita teplôt spôsobila, že vo výsledku sa dané obdobie zaraďuje medzi podnormálne (najmä na západe Slovenska) až nadnormálne (v Košickom a Prešovskom kraji) mesiace.
V závere jesenného obdobia sme taktiež častejšie evidovali inverzné situácie – v nížinách sa držala dlhšie hmla a nízka oblačnosť s maximálnymi teplotami len okolo 8 °C, zatiaľ čo na horách bolo prevažne jasno, miestami aj s vplyvom fénového efektu (= teplého a suchého vetra). Takéto podmienky viedli k tomu, že v niektorých lokalitách severného Slovenska – napríklad v Tatranskej Javorine – vystúpila maximálna teplota nad 20 °C.
Zdroje:
https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=1666
https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=1674
https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=1687
https://www.facebook.com/photo/?fbid=1169341808665422&set=pcb.1169341871998749
