Ilustračný obrázok
V dňoch 10. až 21. novembra 2025 sa konala klimatická konferencia – Konferencia Organizácie spojených národov o zmene klímy, známa pod skratkou COP (Conference of Parties) v brazílskom meste Belém. Už od roku 1995 sa motivácia tejto konferencie spája s cieľom, ktorý poukazuje na urýchlenie prijatia krokov smerujúcich k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody a Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy.
Podľa prezentovania organizátorov a niektorých politikov mala byť konferencia COP30 „konferenciou pravdy“ – stretnutie, v rámci ktorého sa problémy pomenujú naplno a oprú sa o doterajšie vedecké poznatky, pričom motiváciou bude udržať globálne otepľovanie pod hranicou 1,5 °C (CARBONBRIEF). Výsledný záverečný dokument však tieto nádeje nenaplnil a väčšina zistení je pomerne nepriaznivá. Na konferencii sa zároveň uviedlo, že aj pri úplnom splnení súčasných klimatických záväzkov by planéta nešla smerom k limitu 1,5 °C, ale k nárastu teploty až o 2,5 °C.
Konferencia mala vopred stanovený pomerne ambiciózny program, v rámci ktorého sa v jednotlivých tematicky zameraných dňoch mali hľadať riešenia na nasledujúce témy (COP30):
- 10.-11.11.: Adaptácia, mestá, infraštruktúra, bioekonomika, AI.
- 12.-13.11.: Zdravie, vzdelanie, kultúra, etika.
- 14.-15.11.: Energie, priemysel, doprava, financie, problematika uhlíka.
- 17.-18.11.: Prostredie lesov, oceánov, biodiverzita.
Priebeh a výsledky konferencie nakoniec neboli príliš priaznivé. COP30 totiž už od začiatku sprevádzala rada niekoľkých kontroverzií (THEGUARDIAN):
- Približne každý 25. účastník konferencie bol fosilný lobbista.
- Neúčasť oficiálnej delegácie z USA.
- Výstavba novej štvorprúdovej diaľnice do Belému cez ochranné pásmo Amazónie.
Najväčším paradoxom konferencie je, že v záverečnom dokumente sa vôbec nespomínajú fosílne palivá. Ropa, plyn a uhlie (hlavné zdroje emisií) – z textu v podstate zmizli. Pokus presadiť globálny záväzok k postupnému ukončeniu ich spaľovania zablokovali ropné a plynárenské krajiny, hoci väčšina štátov (> 80) bola za, vrátane EÚ. Vznikla tak dohoda, ktorá síce vyhovuje diplomacii, no z hľadiska klímy je nelogická – krajiny hovoria o znižovaní emisií, no stále sa vyhýbajú pomenovaniu ich hlavného pôvodu a zdroja. Okrem problematiky fosílnych palív nedošlo ani k žiadnemu posunu v oblasti odlesňovania.
Napriek tomu, že konferencia prišla z veľkej časti s menej presvedčivými výsledkami, tak má zmysel takéto podujatia a stretnutia naďalej organizovať. Za pozitívne kroky a výstupy sa považuje napr. dohoda, ktorá by mala navyšovať financie rozvojovým krajinám pre boj s dopadmi klimatických zmien. Konkrétne dohoda žiada, aby rozvinuté krajiny do roku 2035 navýšili financie rozvojovým štátom aspoň na trojnásobok súčasnej úrovne.
COP30 síce vo výsledku priniesla veľa slov v podobe sľubov, no málo reálnych krokov. Mnohí pozorovatelia hodnotia výsledok ako „slabý a nedostatočný“. Zástupcovia občianskej spoločnosti aj zraniteľných krajín upozorňujú na nedostatok motivácie a záväzných krokov. EÚ a viaceré štáty síce vyjadrili nespokojnosť, no napriek tomu dohodu podporili, aby zabránili úplnému zlyhaniu rokovaní.
Zdroje:
https://cop30.br/en/brazilian-presidency/calendar/action-agenda-events
