Aj toto leto prinieslo extrémne výkyvy počasia, ktoré mali rozsiahle dôsledky na život ľudí.
Tajfún Doksuri
Tajfun Doksuri sa vyznamenal ako najsilnejší tajfún od roku 2006 (Tajfún Saomu), ktorý zasiahol Čínu, konkrétne oblasť Fujian. Ešte predtým ako zasiahol pobrežie Číny, zabil 39 ľudí na Filipínách. Poriadne tiež potrápil južnú časť Taiwanu a po Číne sa zameral aj na Vietnam. Neskôr sa celkový počet obetí zvýšil až na 137.
Tajfún vo svojom vrchole dosiahol rýchlosť vetra 240 km/h a nárazy s rýchlosťou 295 km/h, čím sa zaradil do kategórie 4. Cestou na pobrežie slabol, ale i tak priniesol silný nárazový vietor a zrážky s úhrnom až 648 mm za 24 hodín, čo viedlo k rozsiahlym záplavám, zosuvom pôdy a k znehodnoteniu úrodnej pôdy. Zvyšky búrky ešte zasiahli Peking, kam priniesli výdatné zrážky. Celkovo spôsobil tajfun Doksuri v štyroch zasiahnutých krajinách škodu v hodnote 15,4 miliardy USD.
Tajfún Doksuri. Zdroj: Japan Meteorological Agency.
Okrem ničívého tajfúnu spomenieme aj hurikán Dora, ktorý sa neskôr stal takisto tajfúnom. Tento hurikán, neskôr tajfún, bol významný svojím pomerne veľmi dlhým životom. Svoj začiatok započal ako búrka, neskôr tropická búrka, ešte v Atlantickom oceáne. Búrka prežila presun cez centrálnu časť Ameriky a pokračovala ďalej cez Pacifik. Tu zosilnela na silu hurikánu 1-2. kategórie až kým hurikán Dora nedosiahol medzinárodnú dátumovú hranicu, kde sa z hurikánu stal tajfún a postupne dosiahol silu kategórie 4. Pre tropické búrky, ktoré prekonajú 3 sektory Tichého oceánu je to netypické a len hŕstke z nich sa to podarilo.
Európu zase potrápili prívalové dažde, ktoré viedli k rozsiahlym povodniam.
Slovinsko na začiatku augusta zažilo najhoršie záplavy za ostatné roky. Mohla za to výšková tlaková níž, ktorá sa sformovala na severe Jadranu. Práve spomínaná výšková tlaková níž priniesla silné búrky aj do Rakúska, či Chorvátska so zrážkovým úhrnom 100-200 mm za 24 hodín. Najviac si to odnieslo Slovinsko, kde podľa Slovinskej meteorologickej služby spadol ekvivalent mesačného množstva zrážok za jeden deň. Napríklad na letisku Brnik pri Ľubľane napršalo za 24 hodín 200 mm zrážok, čo sú historicky najvyššie 1-dňové zrážky. K rozsiahlym povodniam prispeli júnové a júlové búrky, vďaka ktorým pôda a miestne povodia boli dostatočne nasýtené a to viedlo k ich vylievaniu.
Ilustračná fotka.
Na juhu Rakúska zase dochádzalo k zosuvom pôdy a tiež k povodniam. Boli narušené viaceré cesty a energetická infraštruktúra.
V Chorvátsku sa zase najvýraznejšie prejavila dotekajúca voda z Rakúska a Slovinska, ktorá spôsobila lokálne povodne a prekonanie 100 ročného rekordu výšky hladiny o viac ako pol metra. Následne bolo zaplavených niekoľko dedín, či tunelov.
