Už polročné údaje (január–jún 2025) naznačujú, že tento rok bude pravdepodobne druhým alebo tretím najteplejším v histórii pozorovaní (CARBONBRIEF). Aj tohtoročné leto sa vyznačovalo vo viacerých častiach sveta častými a intenzívnymi extrémami, z ktorých niektoré si pripomenieme aj v tomto článku.
Vybrané teplotné rekordy a horúčavy
Letné obdobie prinieslo skoré a intenzívne vlny horúčav, ktoré boli vo viacerých európskych krajinách (napr. v Španielsku, Portugalsku, Francúzsku, Taliansku, Grécku, či vo Veľkej Británii) evidované nielen počas troch letných mesiacov, ale lokálne odštartovali už v máji (EN.WIKIPEDIA).
Národné rekordy pre maximálne teploty boli prekročené v júni v Portugalsku a v Španielsku, kde teploty prekonali hranicu 46 °C, pričom regionálne teploty boli prekonané aj v iných krajinách. Extrémne teploty boli zaznamenané napr. aj vo Veľkej Británii, ktorá zažila najteplejšie leto od začiatku svojich meraní, resp. od roku 1884 (REUTERS).
Rekordne teplé počasie v priebehu leta panovalo aj mimo európske hranice. Konkrétne by sme mohli spomenúť napr. Japonsko, ktoré zažilo najhorúcejšie leto už tretí rok po sebe, s tohtoročným výrazným náskokom (Obr. 1).
Obr. 1: Teplotné anomálie letných mesiacov (JJA) pre obdobie rokov 1989-2025 (referenčné obdobie: 1991-2020) – Japonsko
Zdroj: https://x.com/WxNB_/status/1962475317668216961
Požiare
Spomínané vlny horúčav spôsobili vo viacerých častiach Európy aj početné požiare, ktoré sa odrazili nielen na ľudských životoch, ale aj na ekosystémoch, škodách na majetku, či kvalite ovzdušia. Štúdie pripisujú klimatickým zmenám zvýšenú intenzitu týchto javov, a to najmä v Turecku, Grécku, či na Cypre, kde v júni a v júli podporili situáciu teploty vyššie ako 40 °C, extrémne suché podmienky a silný vietor. Až vyše 1 milión hektárov v rámci Európskej únie bolo zasiahnutých požiarom, čo je najviac za posledné desaťročia (APNEWS).
Konkrétnejšie napr. Španielsko čelilo v auguste najničivejšej sezóne lesných požiarov za posledných 30 rokov (RNZ). Práve na Pyrenejskom polostrove boli evidované vhodné podmienky na šírenie požiarov v podobe suchého a horúceho počasia, keďže boli v daných častiach Európy zaznamenané vlny horúčav trvajúce aj 16 dní, pričom teplota dosahovala až 45 °C. V týchto oblastiach padli aj rekordy minimálnych nočných teplôt, pričom na niektorých staniciach neklesla teplota pod 30 °C.
Extrémne búrky
K letnému obdobiu patrí aj búrková aktivita. Spomenieme najmä extrémnejšie búrky, ktoré zasiahli v posledných 3 mesiacoch severnú pologuľu. V prostredí Európy úradovala napr. búrka menom Floris, ktorá zasiahla Britské ostrovy na začiatku augusta (dňa 4.8.2025) (Obr. 2). Najviac postihnutou oblasťou bolo vo výsledku Škótsko, kde nárazy vetra presahovali hodnoty až 160 km/hod. Poškodené boli najmä rozsiahle elektrické vedenia, či dopravná infraštruktúra, a to predovšetkým železničné trate.
Obr. 2: Búrka Floris
Zdroj: EUMETSAT
Za zmienku stojí aj hurikán Erin – prvý významný hurikán tohtoročnej atlantickej sezóny. Erin bol špecifický najmä v tom, že jeho prechod z tropickej búrky na hurikán 5. kategórie v priebehu 24 hodín je najrýchlejšie evidovaným nárastom tlaku pred 1. septembrom, v rámci Atlantického oceánu. Hlavný dôvod tohto rýchleho vývoja sa pripisuje najmä vysokým teplotám oceánu (CLIMATECENTRAL). Hoci tento hurikán priamo nezasiahol obývané regióny, ale spôsobil významnejšie škody v karibskej oblasti a vo východných pobrežných zónach USA.
Zdroje:
https://en.wikipedia.org/wiki/2025_European_heatwaves?
https://x.com/WxNB_/status/1962475317668216961
