Medardova kvapka – pojem, ktorý je nám všetkým veľmi dobre známy, hlavne však pranostika: Medardova kvapka 40 dní kvapká. Je ale toto obdobie len o daždi, pretrvávajúcom 40 dní? Predstavme si ho bližšie. Medardova kvapka je u nás jedna z najvýznamnejších singularít, ktorú môžeme zaznamenať v ročnom chode teplôt a zrážok. Za singularitu je považovaná odchýlka od krivky dlhodobého ročného chodu meteorologického prvku, najmä teploty vzduchu a atmosférických zrážok. Singularity sa stanovujú na základe dlhodobých priemerov, povedzme za 100 rokov. Tento jav je spojený s určitým kalendárnym obdobím. Sviatok Medarda sa slávi 8. júna a na tento deň sa vzťahuje najznámejšia vyššie spomínaná pranostika. Táto singularita sa z meteorologického hľadiska okrem dažďov prejavuje najmä výrazným ochladením. Ochladenie, ktoré prichádza s Medardom je v priemere výraznejšie, aké prinášajú ľadoví muži. Jediný rozdiel je ten, že v tomto prípade sa už nevyskytujú mrazy. Začiatkom júna začína mať atmosférická cirkulácia taký charakter, pri ktorom do strednej Európy prichádza prúdením z Atlantického oceánu vlhší a chladnejší vzduch, čo napomáha vo zvýšenej miere tvorbe oblačnosti a zrážok. Dažde prichádzajú v niekoľkých vlnách, medzi ktorými prevláda krajšie a teplejšie počasie. Tieto dažďové vlny sú označované ako:
- svätovítske dažde
- svätojánske dažde
- prokopské dažde
- magdalénske dažde
1. Prvou vlnou dažďov sú teda svätovítske (15. jún), prejavujúce sa s pravdepodobnosťou 60 až 70 %, čiže v šiestich až siedmich rokoch z desiatich v tomto období prší. So svätým Vítom sa spájajú aj rôzne známe pranostiky, napr. „Svätý Vít dáva tráve piť “ alebo „Keď prší na Víta, bude aj na Jána“.
2. 24. júna máme v kalendári Jána. V súvislosti so svätým Jánom sa najviac pranostík týka svätojánskych dažďov, búrok a povodní. Pravdepodobnosť ich výskytu je Bratislave okolo 60 %. Známe pranostiky sú napr. „Svätý Ján Krstiteľ dažďov je ctiteľ“ alebo „Svätý Ján vyleje vždy vody plný džbán“.
3. Prokopské dažde (4. júl) sú veľmi výraznou treťou vlnou medardovských dažďov. Napriek tomu, že Prokop je české meno, prokopské dažde sú známe aj na Slovensku. Táto vlna prichádza so 60 % pravidelnosťou. Jedna zo známych pranostík znie: „Keď prší na Prokopa, namokne každý snop aj kopa“.
4. Magdalénske dažde (22. júl) bývajú poslednou vlnou medardovských dažďov, ktoré prichádzajú s pravdepodobnosťou okolo 60 %. Jedna z pranostík napríklad hovorí: „Keby na svätú Magdalénu čo len kvapka padla, aj tak bude pršať niekoľko dní“.
Aký bol prejav Medardovej kvapky z hľadiska posledného júnového úhrnu zrážok?
Keďže sme stále v období Medardovej kvapky, pozrime, ako sa u nás zrážkovo prejavovala minulý mesiac. Na základe údajov zo 6 vybraných klimatologických staníc z celého Slovenska si môžeme porovnať mesačný úhrn zrážok za jún aktuálneho roku s dlhodobým normálom v období rokov 1981 – 2010 za tento mesiac. Na všetkých šiestich staniciach z rôznych lokalít Slovenska pozorujeme výrazne nižší júnový úhrn zrážok oproti dlhodobému priemeru. Dalo by sa povedať, že tohtoročný jún bol podľa pozorovaní na uvedených staniciach z hľadiska zrážok značne suchý.
Zdroj údajov: infoclimat.fr
S výnimkou prehánok a búrok na niektorých miestach Slovenska sa Medard súvislejšou vlnou dažďov zatiaľ neprejavil. Aspoň v júni nie. Aký bude v tomto aspekte tohtoročný júl? Jeho začiatok poznačilo mierne ochladenie a zrážky, ktoré sa vyskytli najmä vo forme prehánok a búrok, predovšetkým na strednom a východnom Slovensku. Aktuálne u nás nastúpila ďalšia vlna horúčav, ktorá bude práve v týchto dňoch vrcholiť. Za ňou by sa mala opäť prejaviť Medardova kvapka prostredníctvom studeného frontu a s ním spojených búrok.
Zdroje:
JURČOVIČ, P. 2011. Najlepšie počasie v Bratislave. Bratislava: Marenčin PT, spol. s r. o.. 295 s. ISBN 978-80-8114-078-5
