Čoraz výraznejšie dopady klimatickej zmeny, zlého hospodárenia s vodou, privádzajú krajiny stredného východu do kritickej situácie a to je dostupnosť vody. Najviac ohrozenou z nich je práve Irán.
Irán čelí bezprecedentnému suchu
Irán – a predovšetkým jeho deväťmiliónové hlavné mesto Teherán – prežíva najhoršie sucho v modernej histórii. Zrážky v krajine klesli na rekordné minimá, pričom niektoré oblasti zaznamenali pokles o viac než 40 % oproti dlhodobému priemeru. Konkrétne pre Teherán dlhodobý priemer zrážok predstavuje 240 mm, a v priebehu obdobia septembra 2024 a septembra 2025 iba 143 mm. Priehrady, ktoré zásobujú hlavné mesto vodou, sú takmer prázdne a úrady vyzývajú obyvateľov, aby šetrili každou kvapkou.
Podľa Iránskeho meteorologického úradu je situácia kritická. Viaceré veľké mestá, vrátane Teheránu, Karadžu a Mašhadu, môžu v priebehu najbližších mesiacov prísť o prístup k pitnej vode.
Vyschýna hlavný zdroj vody pre Teherán
Priehrada Latian, jeden z hlavných zdrojov vody pre Teherán, obsahuje menej než 10 % svojej kapacity.
Podobná situácia je v priehrade Karaj, ktorá zásobuje vodou nielen Teherán, ale aj provinciu Alborz. Podľa miestnych úradov je príčinou extrémny pokles zrážok v oblastiach, ktoré napájajú tieto priehrady – až o 92 % v porovnaní s minulým rokom. Predpoveďe počasia v dohľadnej dobe len potvrdzujú zotrvanie suchých podmienok.
Obr. 1 Porovnanie snímok z družice naplnenia priehrady Latian vodou. (Vľavo november 2024, vpravo november 2025) Zdroj: Copernicus
Zlé hospodárenie, staré potrubia, zlý manažment, klimatické zmena
Až tretina vody v Teheráne sa stráca v dôsledku netesností v starých potrubiach, ktoré pochádzajú ešte z obdobia pred rokom 1979.
Situáciu zhoršili aj škody na infraštruktúre po júnovom konflikte s Izraelom, keď izraelský útok zasiahol severoteheránsku štvrť Tadžríš a poškodil časť vodovodnej siete.
Kríza sa dotýka aj širšieho okolia
Vodná kríza sa rozšírila aj mimo hlavného mesta.
Podľa riaditeľa Národného centra pre klimatické krízy a sucho sú priehrady v provinciách západný a východný Azerbajdžan, Isfahán a Markazí v „kritickom stave“, s objemom vody pod 10 %.
V druhom najväčšom meste Mašhad dosiahli zásoby vody len 3 % kapacity, čo ohrozuje takmer tri milióny obyvateľov. Tri zo štyroch priehrad zásobujúcich mesto sú podľa úradov „prakticky mimo prevádzky“.
Kríza, ktorá sa dala predvídať
Iránska vodná kríza sa neobjavila náhle. Už v roku 2011 varoval najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí, že krajina „stojí na prahu ekologického kolapsu, ak nezmení spôsob, akým zaobchádza s vodou“.
Napriek opakovaným varovaniam sa systém správy vôd nezreformoval, poľnohospodárstvo zostalo neefektívne a urbanizácia prudko rástla.
Dnes sú mestá ako Teherán, Karadž a Mašhad, spolu s viac než 16 miliónmi obyvateľov, na pokraji vyschnutia.
Ak nepríde zásadná reforma vodného hospodárstva, Irán môže čeliť najväčšej environmentálnej a humanitárnej katastrofe v novodobých dejinách krajiny.
Zdroje:
https://www.bbc.com/news/articles/cy4p2yzmem0o
