Extrémne leto v Európe spôsobilo miliardové škody
Tohtoročné leto patrilo, podľa štúdie Grantham Institute, k najničivejším v Európe za posledné desaťročia. Horúčavy, sucho a povodne spôsobili krátkodobé hospodárske straty vo výške minimálne 43 miliárd eur, pričom podľa odhadov môžu do roku 2029 narásť až na 126 miliárd eur.
Najväčšie škody na juhu Európy
Analýza ukázala, že najväčšie hospodárske škody utrpeli Cyprus, Grécko, Malta a Bulharsko, kde krátkodobé straty prekročili 1 % hrubej pridanej hodnoty (GVA). Nasledovali ďalšie stredomorské krajiny, vrátane Španielska, Talianska a Portugalska. V celkovom meradle strata pre EÚ zodpovedá 0,26 % jej ekonomického výkonu za rok 2024. Pri pohľade na absolútne čísla vedie Španielsko so stratami vo výške 12,2 mld € nasledované Talianskom (11,9 mld €) a Francúzskom (10,1 mld €).
Celkovo bolo v Európe v lete 2025 zaznamenaných 96 regiónov zasiahnutých vlnou (vlnami) horúčav, 195 zasiahnutých suchom a 53 zasiahnutých povodňami.
Skutočné náklady sú ešte vyššie
Podľa odborníkov sú tieto odhady konzervatívne. Nezahŕňajú napríklad rekordné požiare, ktoré v lete zničili rozsiahle časti južnej Európy, ani kombinované účinky, keď viaceré extrémne javy zasiahnu región súčasne.
Ekonomické škody sa totiž neprejavujú len v zničenom majetku či priamych poistných udalostiach. Významnú úlohu zohrávajú aj nepriame dopady:
- znížená produktivita pracovníkov počas horúčav,
- výpadky výroby a dodávok v dôsledku narušených dodávateľských reťazcov,
- problémy v doprave po poškodení infraštruktúry záplavami.
Podľa skúseností z Belgicka, kde povodne v roku 2021 výrazne zasiahli aj firmy mimo postihnutej oblasti, môžu takéto „skryté náklady“ zvyšovať celkovú škodu až o 30 %.
Klimatická kríza zvyšuje riziká
Vedecké štúdie potvrdzujú, že globálne otepľovanie zásadne zvyšuje pravdepodobnosť extrémneho počasia. Horúce a suché podmienky, ktoré podporujú požiare, boli v Španielsku a Portugalsku až 40-krát pravdepodobnejšie, v Grécku a Turecku až 10-krát pravdepodobnejšie než by boli bez vplyvu klimatických zmien.
Smrteľná júnová vlna horúčav v roku 2024 pritom podľa odhadov spôsobila, že úmrtnosť vo veľkých mestách trojnásobne vzrástla – pozri tabuľku nižšie.
Obr. 1 Tabuľka vybraných krajín s počtom úmrtí počas leta 2025. Zdroj: spiral.imperial.ac.uk
Na záver môžeme povedať, že extrémne počasie už dnes zanecháva v Európe miliardové škody. Bez rýchlych opatrení na znižovanie rizík a adaptáciu na klimatickú krízu budú tieto straty rásť a zasiahnu nielen ekonomiku, ale aj zdravie a životy obyvateľov.
Zdroj :
