Ilustračný obrázok
Len nedávno sme v jednom z našich článkov upozornili na rekordne nízke zaľadnenie Arktídy, ktoré bolo pozorované v tohtoročnom novembri. Ale teraz sa pozrime na druhý „koniec sveta“ – čo sa deje v Antarktíde? Aké trendy teplôt pozorujeme v posledných rokoch na mrazivom kontinente, ktorý obklopuje južný pól? Ubúdajú ľadovce aj tam? Odpovede na mnohé výskumné otázky budú čoskoro hľadať aj českí vedci, ktorí sa už začiatkom budúceho roka vydajú na svoju ďalšiu, v poradí 22. vedeckú expedíciu, do tejto výnimočnej oblasti sveta.
Konkrétnou lokalitou, na ktorú spomínaná výprava čoskoro zamieri, je Česká vedecká stanica Johanna Gregora Mendela. Výstavba tejto stanice odštartovala v roku 2004 (ANTARCTICFOUNDATION) a slávnostne bola otvorená vo februári 2007, čím sa Česká republika stala 26. štátom s vedeckou základňou na najjužnejšom kontinente našej planéty, pričom konkrétne stanicu vlastní a spravuje Masarykova univerzita. Základňa sa nachádza na ostrove Jamesa Rossa, v severovýchodnej oblasti Antarktického polostrova (Obr. 1) – ktorý je výbežkom smerujúcim k Južnej Amerike.
Obr. 1: Mapa s vyznačenou polohou českej vedeckej stanice v rámci Antarktídy
(doplnená o informácie týkajúce sa kontinentu)
Nasledujúca expedícia bude veľmi pravdepodobne pozostávať z 19 členov. Okrem českých účastníkov by sa na zostave mali podieľať aj traja Slováci a jeden Američan. Medzi ich hlavné pracovné ciele možno zaradiť pokračovanie v dlhodobom monitoringu klímy, ľadovcov, či permafrostu (= dlhodobo zamrznutej pôdy). Stanica (Obr. 2) sa nachádza v odľadnenej oblasti, čo umožňuje rast nižších rastlín, ktoré sa tam taktiež skúmajú. Vedecká činnosť sa zameriava aj na zmeny vodných tokov, jazier, či mikroorganizmov v rôznych typoch prostredia. Medzi najdôležitejšie činnosti bude preto patriť zber vzoriek živej a neživej prírody, ale tiež rôzne merania prevádzané pomocou širokej škály prístrojov.
Obr. 2: Česká vedecká stanica Johanna Gregora Mendela (v pozadí Antarktický polostrov)
Zdroj: Foto-autor (február 2022)
Významnou súčasťou bude aj meteorologický a klimatologický výskum. Doterajšie výsledky z predchádzajúcich rokov zatiaľ naznačujú, že klíma regiónu Antarktického polostrova je podstatne teplejšia, v porovnaní s inými časťami kontinentu. Dokonca západná oblasť tohto polostrova patrí medzi najrýchlejšie sa otepľujúce časti sveta v rámci obdobia druhej polovice 20. storočia. Východná časť sa vyznačuje prevažne kontinentálnou klímou v porovnaní so západným pobrežím, na čo vplýva najmä miestna topografia ostrova a samotný Antarktický polostrov, ktorý vytvára bariéru na prekonanie vlhšieho vzduchu.
V oblasti, kde sa nachádza česká vedecká stanica, sa priemerná ročná teplota vzduchu pohybuje v posledných rokoch okolo hodnoty -7 °C. Najteplejším mesiacom je zväčša január, v ktorom maximálne teploty sú vyššie ako 8 °C, a minimálne teploty klesajú pod hranicu -30 °C v júli a v auguste. Každopádne v porovnaní so zimou je obdobie letnej sezóny pomerne krátke a spravidla trvá od decembra do februára. Zrážky (prevažne vo forme snehu) sú v tejto oblasti pomerne obmedzené. Ich rozsah sa odhaduje na 200 až 500 mm za rok (pre porovnanie – priemerné ročné zrážky na Slovensku sa pohybujú okolo 600-800 mm, v závislosti od lokality). Napriek tomu spadne v regióne Antarktického polostrova v priemere za rok 6-krát viac zrážok ako v ostatných kontinentálnych oblastiach. Súvisí s tým aj všeobecne známa prezývka Antarktídy – „polárna púšť“.
Kombinácia zvyšovania trendu priemernej teploty vzduchu a nedostatku zrážok spôsobuje aj viditeľné zmeny v prostredí ľadovcov. Ich rozsah a mocnosť sa v posledných rokoch výrazne znížili. Tieto zmeny dokladajú okrem dlhoročných meraní aj družicové snímky. Dôležité je ale doplniť, že takéto zmeny sú viditeľné v častiach Antarktického polostrova a iné rozsiahlejšie oblasti Antarktídy (napr. Východoantarktický ľadový štít) zostávajú naďalej relatívne stabilné a k významnému otepľovaniu tam taktiež nedochádza.
V konečnom dôsledku je dôležité vnímať nielen zmeny, ktoré sa odohrávajú v našom bezprostrednom okolí a v Európe, ale aj procesy v odľahlých oblastiach planéty. Práve tie totiž často zohrávajú dôležitú úlohu v globálnom klimatickom systéme a podieľajú sa na udržiavaní stabilnej cirkulácie atmosféry a oceánov na Zemi. Aj preto má zmysel sledovať, čo sa deje na najjužnejšom kontinente, hoci sa nám môže zdať veľmi vzdialený.
Zdroje:
