Obr. 1: Súhvezdie Canis Major/Veľký pes (vľavo) s najjasnejšou hviezdou Sírius (v pysku) — Zdroj: wikiwand.com
Počuli ste už o pojme “psie dni”? Pochádza z latinského dies caniculares (kanikuly) a je to názov pre obdobie najväčších horúčav v roku. Aspoň tak ho pomenovali starí Gréci a Rimania, ktorí si tieto vlny tepla spojili s jasnou hviezdou Sírius, ktorá sa tiež nazýva “Psia hviezda”, keďže sa nachádza v súhvezdí Veľkého psa (viď obr 1 a 2). Ide o to, že okolo 22. júla sa prvýkrát začala objavovať táto hviezda pri rannom súmraku pred východom Slnka. Toto obdobie vtedy trvalo do 24. augusta.
Výraz sa k nám dostal prostredníctvom klasickej literatúry z oblasti Stredozemného mora. Psie dni predstavovali aj pre básnikov zlovestné označenie úmorných letných horúčav. Názov období potom prevzali niektoré stredoveké kalendáre, dokonca aj v Čechách. Začiatok sa nazýval Incipiunt dies caniculares a koniec Finiunt dies caniculares. Vlastné termíny tohto obdobia sa potom líšili v závislosti na miestnom podnebí. V slovenčine sa skôr ako psie dni ujalo pomenovanie uhorková sezóna. Dozreli uhorky, nastalo leto, čas dovoleniek. Kanikuly sa ujali aj v Rusku a znamenajú prázdniny.
Paradoxne súhvezdie Veľký Pes je zimné súhvezdie, ktoré vidieť na našej večernej oblohe od novembra do marca. V tomto čase je severná pologuľa Zeme počas dňa odklonená od roviny slnka a ekliptiky smerom na sever. Počas apríla sa dni rýchlo predlžujú, súhvezdie zapadá čoraz skôr, až napokon z oblohy nadobro zmizne, aby sa na nej objavilo opäť ráno. A práve to sa stáva koncom júla, keď sa noci po slnovrate začínajú predlžovať a svitanie už prichádza o čosi neskôr. Hviezda Sírius vychádza potom postupne čoraz skôr, v priemere o dve hodiny mesačne, aby na prelome jesene a zimy opäť ozdobovala večerné nebo svojím výrazným jasom. Jeho povrchová teplota je totiž vysoká a je to tiež aj jedna z najbližších hviezd od Zeme.
