Svet okolo nás dokážeme vnímať všetkými zmyslami. Vidíme ho, cítime, dokážeme ochutnať, ohmatať, alebo aj počuť. Premýšľali ste , ako dokážeme vnímať počasie?
Počasie dokážeme vidieť. Vidíme, keď prší, sneží, máme hmlu…. Cítime čerstvý vzduch po daždi, či búrke. Môžeme počasie aj ochutnať. Priznajte sa, koľkí ste skúšali ako chutí sneh alebo dážď? So zvukom je asi najmenší problém, lebo taký hrom niekedy aj poriadne vyplaší.
No počasie dokáže niekedy aj pohltiť zvuk a urobiť prostredie veľmi tiché. Vzduch je totiž nosičom zvuku.
Zaujímavá situácia nastáva pri výraznej inverzii. Vtedy totiž inverzná vrstva môže spôsobiť odraz zvukovej vlny a my zvuk počujeme oveľa ďalej ako je zdroj zvuku.
Aj taký bežný jav ako hmla spôsobuje útlm zvuku. Dokonca môžeme hovoriť až o 30 dB na 1 km vzdialenosti. Preto si musíme pri silnej hmle dávať pozor. Blížiace sa autá, vlaky ….. počujeme totiž oveľa menej.
A čo sneh? Čerstvá snehová pokrývka výrazne pohlcuje zvuk. 10 cm čerstvého snehu pohltí až 90% všetkých frekvencií, ktoré dokážeme počuť našimi ušami. Spomeňte si na prechádzku v lese, ten pokoj, to ticho!
Aj obyčajný dážď počujeme ako šumenie dažďových kvapiek na okenné sklá, alebo parapetné dosky. Tento zvuk môže pôsobiť až výrazne terapeuticky, upokojujúco.
Na druhej strane je tu silný zvuk približujúceho sa tornáda. To môže mať až 130 dB a to už je počuť. Rovnako je počuť aj vietor, ale dnes už vieme, že to nie je meluzína, ktorá fúka do komína, ale to, že vzduch prúdi okolo objektov a trenie o tieto objekty spôsobuje zvuk, ktorý pripomína zavýjanie. Podľa „Návodu k meteorologickým pozorovaniam“ z r. 1920 je tento zvuk jedným z rozpoznateľných znakov 6. stupňa Beauforta, ktorý označujeme aj ako silný vietor. Je to vietor s rýchlosťou približne 40-50 km/h.
Zdroje:
https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/3548106-slyset-pocasi-meteorologie-poznava-svet-vice-smysly
Jan Munzar a kol. : Malý pruvodce meteorologií, Mladá fronta, Praha 1989
Brož, J., Roskovec, V., Valouch, M.: Fyzikální a matematické tabulky. Praha: SNTL, 1980.
