Poviete si, že hlúpa otázka. Kto by nepoznal meteorológa, matematika, fyzika, astronóma. Môžeme povedať, že bol z každého rožka troška a všetky vedné odbory, o ktoré sa zaujímal, posunul výrazným spôsobom dopredu.
Narodil sa 8. novembra 1656 v Londýne v bohatej rodine. Už ako malý sa zaujímal o matematiku. Už počas štúdia na The Queen’s College v Oxforde publikoval prácu o slnečnej sústave a slnečných škvrnách. Po svojej návšteve Ostrova sv. Heleny publikoval katalóg hviezd južnej oblohy, ako prvý a pozoroval aj prechod planéty Merkúr cez slnečný kotúč.
Halley využil Newtonove zákony pohybu a prišiel na to, že v záznamoch astronomických pozorovaní sa objavuje s určitou pravdepodobnosťou výskyt kométy. Tá dostala jeho meno. Predpokladal čas jej návratu, ale toho sa už nedožil. Zomrel 25. januára 1742.
A ako sa prejavil ako meteorológ? Pri svojej plavbe na a z Ostrova sv. Heleny vykonával aj meteorologické pozorovania. V roku 1686 Halley publikoval aj druhú časť výsledkov svojej helénskej expedície, bola to práca a graf o pasátoch a monzúnoch. Symboly, ktoré on používal na znázornenie vetrov, stále existujú. Zároveň identifikoval slnko a slnečné žiarenie ako príčinu atmosférických pohybov. Stanovil tiež vzťah medzi barometrickým tlakom a výškou nad morom.
Okrem tohto už spomenutého sa napríklad zaoberal aj potápaním, teda potápacím zvonom a tým, ako sa dostať pod vodnú hladinu tak, aby si človek neublížil.
Okrem prírodných vied za zaujímal aj o dôchodky, poisťovníctvo …. V roku 1693 publikoval článok o dôchodkoch. Uviedol v ňom analýzu veku ľudí v okamihu smrti. Toto spracoval zo záznamov mesta Vroclav v Poľsku. Jeho práca pomohla britskej vláde lepšie obchodovať s dôchodkami. Halley výrazne ovplyvnil rozvoj poisťovníctva a jeho práca predstavuje významný pokrok v demografii.
….. a ešte jedna vec. Halley sa v roku 1720 so svojim priateľom, starožitníkom Williamom Stukeleym, zúčastnil pokusu vedecky určiť ako starý je Stonehenge. Dátum, ktorý navrhli, nebol síce pravdepodobný, to vieme teraz, ale už iba samotná snaha, že veda môže pomôcť stanoviť vek pamiatok, bola v tom čase revolučná. Obaja vedci sa snažili určiť vek tejto pamiatky pomocou magnetických záznamov poľa Zeme.
Helley sa dožil vysokého veku. Keď zomrel, mal 85 rokov. Prežil veľmi plodný vedecký život. Jeho najznámejší pamätník vedeckého života sa očakáva 28. júla 2061. Snáď si aj naši potomkovia spomenú na toho, ktorý si všimol periódu jej návratu do našej Slnečnej sústavy.
Zdroje:
www.britannica.com/biography/Edmond-Halley
