Rekordne teplé Stredomorie
V nedávnom článku sme písali o horúčavách v Európe a USA. Tie, najmä v oblasti západného Stredomoria, naďalej pokračujú a logicky sa pretavujú aj do vyššej teploty vody. Posledné dni dokonca môžeme hovoriť o rekordne teplej vode v tomto regióne. Podľa údajov zo Stredomorského centra pre enviromentálne štúdie (CEAM) dosahuje povrchová voda v Stredozemnom mori, na prelome 1. a 2. letného mesiaca, teplotu, ktorá sa zvyčajne dosahuje v polovici augusta. Dokonca by malo ísť na konci júna o rekordne teplé Stredomorie v histórii týchto záznamov, ktorá siaha do roku 1982.
Obr. 1: Povrchová teplota vody v Stredomorí v rokoch 1982 až 2025. Zdroj: ceam.es
V konkrétnych hodnotách to znamená, že v oblasti Francúzskej riviéry, Beleárskych ostrovov, či v okolí Cypru dosahuje hodnotu takmer 29 °C.
Obr. 2: Povrchová teplota vody v Stredomorí, k 29. júna 2025. Zdroj: ceam.es
Oproti priemeru najviac vyniká západného Stredomorie. Naopak v častiach Egejského mora nájdeme miesta, kde je teplota vody ojedinele nižšia ako dlhodobý priemer. Podľa dát programu Copernicus, je v oblasti Stredozemného mora v súčasnosti zaznamenaná jedna z najväčších teplotných anomálii v oblasti svetového oceánu.
Obr. 3: Teplotná anomália vo svetovom oceáne ku koncu júna 2025. Zdroj: pulse.climate.copernicus.eu
Zaľadnenie v Arktíde na svojich minimách
Pri vode, ale v inom skupenstve, zostaneme aj pri ďalšej správe. Podľa meraní morského zaľadnenia v Arktíde (berie sa do úvahy oblasť v oceáne kde je najmenej 15% ľadu) je ku koncu júna jedno z najmenších zaľadnení minimálne od roku 1979. Vyplýva to z údajov z Národného centra údajov o snehu a ľade. V súčasnosti predstavuje rozsah zaľadnenia približne 10 miliónov km², a je na úrovni roku 2012. Práve v tomto roku bolo dosiaľ zaznamenané celkovo najnižšie zaľadnenie. Vrchol nastáva približne v polovici septembra.
Obr. 4: Rozsah morského zaľadnenia v Arktíde v porovnaní s normálom a s rokom 2012. Zdroj: NSIDC
Konferencia o bodoch zlomu
V súvislosti s predošlými správami znie veľmi aktuálne konferencia, ktorá sa v dňoch od 30. júna do 3. júla koná na pôde anglickej univerzity Exeter. Okolo 500 vedcov sa zišlo aby diskutovalo o rizikách a riešeniach klimatických zmien. Špeciálne sa budú témy dotýkať tzv. “global tipping points”, čo sú globálne body zlomu, ktoré ohrozujú ľudstvo tým, že narúšajú podporu života a spoločenskú stabilitu.
Ako sa píše na stránkach Faktoch o klíme, tak “každý ekosystém má svoj „bod zlomu“, teda moment, keď začne byť zmena prírodných podmienok natoľko významná, že už ju tento ekosystém nie je schopný ďalej znášať a „zlomí sa“ – podobne ako vetva stromu pri príliš veľkom zaťažení. Zatiaľ čo oteplenie o 1,5 °C bude fatálne „iba“ pre väčšinu korálových útesov v oceánoch, hranicou 2 °C sa už blížime ku pravdepodobným bodom zlomu mnohých veľkých ekosystémov na našej planéte.” Vo svetle predošlej správy je jedným z bodov aj zaľadnenie v Arktíde. Topenie totiž odkrýva vodnú hladinu, ktorá pohlcuje viac slnečného žiarenia a vedie k ďalšiemu otepleniu. Vedci preto hľadajú odpovede a riešenia, aby sa prejavili skôr pozitívne body zlomu.
Zdroje:
https://www.ceam.es/ceamet/SST/index.html
https://pulse.climate.copernicus.eu/
https://nsidc.org/sea-ice-today/sea-ice-tools/charctic-interactive-sea-ice-graph
