Aj keď do konca roku 2022 už nie je ďaleko, Svetová meteorologická organizácie (WMO) prišla až v posledných októbrových dňoch so svojou Správou o stave klímy za uplynulý rok. WMO sa venovala stave klímy na celom svete, ale pozrime sa bližšie na kontinent, na ktorom žijeme.
Musíme už na začiatku povedať, že tieto informácie vôbec nie sú potešujúce. Je to znepokojujúce čítanie o tom, čo naša spoločnosť robí s našou spoločnou klímou. Ponúkame to najdôležitejšie, samozrejme, z nášho pohľadu.
Európa je najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent, v období 1991-2021 sa otepľovala za každú dekádu o 0.5°C. Oproti klimatickému normálu 1961-1990 je teplejšie o takmer 1.5°C, ak porovnávame teplotu s normálom 1981-2020 je teplejšie o 0.76-1°C. Normál 1961-1990 je podľa WMO posledný klimatický normál, ktorý nie je ovplyvnený klimatickou zmenou. Najviac sa z európskeho priestoru otepľovalo Grónsko, kde to lokálne bolo o viac ako 2°C.
Zrážky sú veľmi variabilný meteorologický prvok. V uplynulom roku bolo v Európe veľa lokalít so zrážkami pod priemerom- napr. Škandinávia, Británia, sucho stále pokračovalo na Pyrenejskom polostrove, ale aj v Alpskom regióne. Slabo nad priemerom boli lokality v strednej a východnej Európy.
V uplynulom roku sa pozorovalo naprieč celou Európou množstvo extrémov v počasí. V januári sa v vyskytlo intenzívne sneženie v Španielsku, ktoré spôsobilo snehovú kalamitu a poškodilo aj úrodu olív a citrusov na juhu krajiny. V Nórsku zase napadlo ešte v apríli veľa snehu. Počas leta sa vyskytli ničivé povodne v Belgicku a v Nemecku. Počas leta sa vyskytli v Británii a vo Francúzsku silné búrky. Aj naši susedia v Česku zažili nezvyčajný extrém – 24. júna sa na juhu Moravy vyskytlo tornádo F4. V Stredozemnom mori sa na jeseň objavovali javy známe ako medikán s prudkým nárazovým vetrom a zrážkami. Vyskytlo sa na našom starom kontinente niekoľko vĺn horúčav, ktoré prinášali nezvyčajne horúce letné dni. 11. augusta 2021 v Talianskom meste Syrakusy dosiahla teplota až na 48.8°C.
Počasie sa podpísalo pod vysokými materiálnymi škodami- 50 miliárd amerických dolárov , pričom 84% škôd bolo spôsobených búrkami a povodňami. Nepriaznivé počasie a jeho dôsledky zasiahlo viac ako 500 tisíc obyvateľov Európy.
Jar priniesla vpády chladného vzduchu a tie poškodili prírodu. Pocítili to vinári vo Francúzsku, ovocinári v Poľsku, ale aj v iných krajinách v strednej Európe.
Sucho a vysoká teplota v lete spôsobili v mnohých krajinách kontinentu lesné požiare. Južné Turecko, Taliansko a aj Grécko boli zasiahnuté veľmi výrazne.
Nepriaznivé počasie ovplyvňuje aj obyvateľov Európy. Najviac ovplyvnené sú deti. Ale aj dospelí majú problémy vyrovnať sa s vysokou teplotou, vlhkosťou, silným vetrom….. na toto všetko dokážu už krajiny v Európe varovať a aspoň tak sa snažia varovať pred nepriaznivým počasím.
Európsky varovný systém dokáže včas varovať 75% obyvateľov kontinentu a mnoho členov WMO aj dostatočne dlho dopredu dokáže varovanie obyvateľom doručiť.
Európsky kontinent má ale výhodu – spolupráca krajín je tu veľmi rozvinutá. Krajiny spolupracujú na tom, aby sa adaptačné opatrenia na zmenu klímy v krajinách prijímali spoločne. Len tak sa dá so zmenou klímy bojovať.
Spomeňme si ešte horúčavy tohto leta na našom kontinente. Podľa predbežnej správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) si horúčavy lete 2022 vyžiadali najmenej 15000 úmrtí. Čísla však budú pravdepodobne ešte vyššie, pretože niektoré krajiny ešte finalizujú štatistiky, napr. Francúzsko. Podľa dostupnej štatistiky v Nemecku zomrelo 4500 ľudí, v Španielsku 4000 a vo Veľkej Británii 3200.
Počasie sa stáva stále viac nebezpečným a nám nezostáva nič iné iba sa naň pripraviť a snažiť sa všetky jeho dôsledky minimalizovať. Ale dá sa to ešte?
