Mesiac júl, ako druhý letný mesiac, bol na území pomerne rôznorodý. Klimatologicky býva najteplejší v rámci celého roku a možno to bude platiť aj teraz. Priemerná teplota sa v rámci Slovenska pohybuje od asi 16 až 19°C na severe Slovenska po 21 až 23°C v južných regiónoch. Vzhľadom na to, že nie je výnimočné, keď teplota v tomto mesiaci v niektoré dni stúpne aj nad 35°C, sú prípadné búrky veľmi intenzívne s možnosťou krupobitia, či prívalových zrážok. Z minulosti môžeme spomenúť udalosť z 31. júla 2016, kedy mali búrky mimoriadnu bleskovú aktivitu (v sieti Blitzortungu okolo 50000 bleskových výbojov) a samozrejme rok 2007. Vtedy sme zaznamenali v Hurbanove 20. júla doposiaľ najvyššiu maximálnu dennú teplotu 40,3°C. Priemerné mesačné zrážkové úhrny sú na viacerých staniciach najvyššie v rámci celého roku. Na východe krajiny dosahujú mimo horských oblastí približne 90 až 110 mm, na západe asi 55 až 70 mm.
Teplota
Z pohľadu teploty bol júl na Slovensku pomerne nevyrovnaný. Zatiaľ čo na západe skončil ako veľmi teplý, na väčšine stredného a východného Slovenska to bol teplotne normálny až slabo nadnormálny mesiac. Najvyšší mesačný priemer bol v Bratislave na letisku a to takmer 24°C. Napr. v Hurbanove to bol 5. najteplejší júl od začiatku pozorovaní. Najteplejšie boli približne prvé 3 týždne. Až ten posledný priniesol síce prechodné, ale celkovo výrazné ochladenie. Najvyššia teplota bola zaznamenaná 10. júla práve v Kuchyni a to 36,4°C, ale nad 36°C bolo napr. aj na staniciach Gbelce v okrese Nové Zámky a Blahová v okrese Dunajská Streda. Zaujímavosťou boli napr. chladné noci na konci mesiaca. V horských dolinách, napr. v okolí Slovenského raja, teplota poklesla 27. júla lokálne pod 3°C. Ďalšou zaujímavosťou boli až mimoriadne dlhé série letných dní na viacerých staniciach na juhu a západe Slovenska. Napr. na stanici Bratislava-Koliba bolo dní s maximom aspoň 25°C až 28 (obr. 1), čo je vyrovnaný počet z roku 1995, 1994 a 1983. Z toho však až 24 dní za sebou (od 1. do 24. júla), čo je doterajší júlový rekord. V Bratislave-letisku, Piešťanoch, Jaslovských Bohuniciach, či Hurbanove bola táto séria dlhá až 25 dní (do 25. júla). Do tretice bola zaujímavá aj extrémne dlhá súvislá perióda s dennými priemermi aspoň 23,0 °C. V Bratislave-letisku s trvaním 14 dní (od 7. do 20. júla) a v Hurbanove s trvaním 13 dní (od 8. do 20. júla 2023), čo je by mala byť vyrovnaná historicky najdlhšia júlová séria.
Obr. 1: Počet letných dní v júli na vybraných klimatologických staniciach podľa údajov meteociel.fr
Zrážky
Júl 2023 bol na území Slovenska z pohľadu zrážok veľmi rozdielny. Ojedinele, a to najmä na západe, bol veľmi suchý. Najnižší mesačný úhrn podľa údajov SHMÚ dosiahol na zrážkomernej stanici Sološnica iba 15,9 mm, no nízke úhrny zrážok boli aj na staniciach Dobrá Voda 19,4 mm, Piešťany 22,1 mm, či Kuchyňa 22,3 mm (všetko okolie Malých Karpát). Vlhký skončil naopak hlavne na severe a východe krajiny. Najvyšší mesačný úhrn zrážok bol zaznamenaný na stanici Medzilaborce 182,3 mm. Ďalšie vysoké úhrny zrážok boli na staniciach Lokca 173,3 mm, Osturňa 170,4 mm, či Čadca 160,0 mm. Všetko sa to odzrkadlilo napr. na zintenzívnení situácii so suchom. Až do 3. júlového týždňa bolo napr. podľa portálu Intersucho (obr. 2) mierne až extrémne pôdne sucho vo veľkej časti západnej polovice Slovenska.
Obr. 2: Odchýlka pôdnej vlhkosti od zvyčajného stavu v období 1961 – 2010 k 23. júlu 2023. Zdroj: intersucho.cz
Všeobecne viac zrážok bolo v druhej polovici mesiaca, ale vzhľadom na prevládajúce prehánky a búrky, boli medzi jednotlivými oblasťami značné rozdiely. Vytvorili sa dokonca aj mimoriadne silné búrky, ktoré boli sprevádzané silným nárazovým vetrom a krupobitím. Jedna zo silných búrok potrápila v stredu, 19. júla oblasť Zemplína a prehnala sa okresmi Humenné, Michalovce a Sobrance. Prítomné v nej boli krúpy s priemerom až do 5-6 cm (najväčšie v okolí Zemplínskej Šíravy) a silný zostupný prúd, ktorý prinášal veľmi silné nárazy vetry a zrážkový úhrn sa pohyboval až okolo 45 mm za hodinu. Ďalšia silná búrka sa 24. júla prehnala cez severovýchodné Slovensko a vyprodukovala krúpy s priemerom až do neuveriteľných 8 cm. Takáto veľkosť bola zaznamenaná v obci Smilno v okrese Bardejov. Predtým sa napr. krúpy podobnej veľkosti vyskytli len v Košiciach 27. júna v roku 2019. V oboch spomenutých prípadoch úradovali supercelárne búrky. Stav sucha sa tak znižoval a vracal späť k normálu (obr. 3).
