Ilustračný obrázok
130 rokov – je obdobie, pre ktoré sa odhaduje, že ľudstvo prostredníctvom spaľovania fosílnych palív priamo ovplyvňuje klímu. Tento odhad čiastočne súvisí aj s vedeckými výsledkami nedávneho článku, ktorý je uverejnený v PNAS (The Proceedings of the National Academy of Sciences) (PNAS). Štúdia bola postavená na myšlienkovom experimente, ktorý skúmal, v akom momente by bolo možné po prvýkrát vedecky identifikovať ochladzovanie stratosféry spôsobené ľudskou činnosťou.
Problém totiž spočíva v tom, že zvýšená koncentrácia skleníkových plynov v troposfére (najnižšia vrstva zemskej atmosféry) zachytáva viac tepla, čo vedie k zvyšovaniu teploty. Zároveň ďalším javom je ochladzovanie v stratosfére (nachádzajúcej sa nad troposférou) (Obr. 1) kvôli silnejšiemu skleníkovému efektu v nižšej vrstve, ktorý spôsobuje, že menej tepla uniká smerom do vesmíru. Podľa ďalších výskumov sa medzi rokmi 1986 a 2022 teploty v stratosfére znížili v priemere o 1,8 až 2,2 °C globálne, zatiaľ čo zmeny teploty spôsobené prirodzenou variabilitou v tejto vrstve boli rádovo iba okolo 0,15 °C (NEWSROOM.UNCLA.EDU). Vo výsledku je táto „inverzná reakcia“ atmosféry jedným z najspoľahlivejších dôkazov ľudského vplyvu na klímu.
Obr. 1: Vertikálny prierez zemskou atmosférou
Zdroj: ENCYKLIPEDIAPOZNANIA
Vplyv človeka na klimatický systém nie je viditeľný len v poslednom období, pretože dokonca už v polovici 19. storočia bolo známe, že oxid uhličitý má schopnosť zadržiavať teplo v atmosfére. V tom čase sa avšak ešte nevedelo, aký presný dopad bude mať rast koncentrácie na globálnu klímu. V spomínanej novšej štúdii sa skúma hypotetická otázka: „Kedy by sme prvýkrát dokázali rozpoznať ľudský vplyv na klímu, keby sme v 19. storočí disponovali dnešnými modelmi a meracími prístrojmi?“
Autori vedeckého článku využili súčasné globálne klimatické modely a použili metódu fingerprinting, ktorá sa zaoberá hľadaním „odtlačku“ antropogénneho (=ľudského) pôsobenia v teplotnom gradiente medzi troposférou a stratosférou. V ich hypotetickom scenári vedci predpokladajú, že v roku 1860 by už existovala presná globálna sieť teplotných meraní (ako máme dnes) a skúmajú, v ktorom roku by sa v týchto dátach dal spoľahlivo zistiť signál spôsobený ľudskou činnosťou.
Výsledky štúdie sú dosť prekvapivé, keďže podľa simulácií by bolo možné s vysokou istotou identifikovať antropogénne ochladzovanie stratosféry už okolo roku 1885 – teda len 25 rokov po začiatku hypotetických meraní. Ak by sa pritom merania obmedzili iba na severnú pologuľu v miernych zemepisných šírkach, antropogénny vplyv by bol rozpoznateľný okolo roku 1894, teda po približne 34 rokoch sledovania.
Z vyššie uvedeného možno tvrdiť, že ľudský vplyv na klimatickú zmenu nie je len javom posledných dekád, ale ide o dlhodobý proces, ktorý začal už počas priemyselnej revolúcie. Okrem historického rozmeru táto štúdia poukazuje aj na to, že stratosféra je citlivejším identifikátorom ľudského vplyvu na klímu než troposféra. Navyše v stratosfére pôsobia prirodzené vplyvy slabšie, čo poukazuje na to, že je tam signál človeka kontrastnejší a merania tam poskytujú silnejšie dôkazy ako len pozorovania pri povrchu. Štúdia z PNAS tak prináša výnimočný pohľad, ktorý kombinuje klimatickú históriu, modelovanie a vedeckú retrospektívu, čoho hlavný výsledok podčiarkuje, že antropogénna klimatická stopa má veľmi pravdepodobne oveľa hlbšie korene, než sa vo väčšine doterajších štúdií predpokladalo.
Zdroje:
https://newsroom.ucla.edu/releases/stratospheric-cooling-vertical-fingerprinting?utm
https://encyklopediapoznania.sk/clanok/5430/atmosfera-pre-geografov
