Zdroj: SEVERE-WEATHER
Polárny vír (nazývaný aj polárny vortex) predstavuje kľúčový jav v rámci polárnej, ale aj globálnej atmosférickej cirkulácie. Môžeme si ho predstaviť ako masívnu oblasť nízkeho tlaku vzduchu, ktorá vzniká nad pólmi počas chladnej polovice roka so západným okrajovým prúdením. Intenzita tohto víru sa bežne meria podľa rýchlosti západného prúdenia na 60. rovnobežke zemepisnej šírky, typicky v tlakovej hladine 10 hPa. Vír poháňa predovšetkým výrazný teplotný kontrast medzi arktickým, extrémne studeným, vzduchom a teplejšími masami vzduchu z miernych regiónov.
Oblasťou vzniku polárneho víru je stratosféra (cca vo výške 10 až 50 km), kde absencia alebo len malé množstvo slnečného žiarenia vedie v chladnej časti roku k extrémnej zime a následnému vzniku vírového prúdenia (WEATHER.METOFFICE). Pre porovnanie – južný polárny vír nad Antarktídou je zvyčajne silnejší a menej náchylný na zmeny (CLIMATE). Tento rozdiel sa vysvetľuje odlišnosťou reliéfu severnej pologule, kde striedanie pevnín a oceánov vyvoláva výraznejšie teplotné a tlakové rozdiely. Tieto rozdiely vytvárajú tzv. planetárne vlny a slúžia ako prenášače tepla a energie z troposféry do stratosféry, a sú tak hlavným mechanizmom narušenia polárneho víru (CLIMATE).
Tohtoročný arktický polárny vír sa vyvíjal už od začiatku jesene pomalšie. Väčšinou sa v polárnej stratosfére (cca vo výške 30 km) mení východné prúdenie na západné vetry, a to na konci leta – na prelome augusta a septembra. Danou zmenou sa začína formovať rozsiahla tlaková níž, resp. polárny vír. Ten tohtoročný nenaberal silu obvyklým tempom počas septembra a októbra. Napriek krátkodobému zosilneniu na začiatku novembra naznačujú modely v rámci prognóz silné narušenie prúdenia už na koniec tohto mesiaca. Daná situácia je pre november veľmi zriedkavá, keďže výrazné oslabenie víru býva typické až pre neskorú fázu zimného obdobia. Dokonca za posledných 70 rokov boli evidované len 3 prípady stratosférického otepľovania, ku ktorým došlo takto skoro, čiže v priebehu posledného jesenného mesiaca. Išlo o roky 1958, 1968 a 2000 (SEVERE-WEATHER).
Aktuálna predpoveď naznačuje, že arktický polárny vír môže byť narušený už okolo 25. novembra. Zmenu naznačuje aj Obr. 1, na ktorom je výraznou modrou krivkou (priemer ansámblovej predpovede) naznačený pravdepodobný vývoj priemerných zonálnych vetrov, pričom práve okolo 25. novembra krivka klesá k nulovým hodnotám rýchlosti vetra, čo predstavuje náhle oteplenie v stratosfére.
Obr. 1: Ansámblová predpoveď zonálnych vetrov (60. rovnobežka severnej zemepisnej šírky)
ku dňu 19.11.2025
Zdroj: CHARTS.ECMWF
Podľa modelov je takmer isté, že dôjde minimálne k slabšiemu, resp. dočasnému stratosférickému otepleniu, ale stále existuje určitá pravdepodobnosť, že oteplenie vo vyšších výškach atmosféry môže byť výraznejšie. V takom prípade by narušenie víru mohlo znamenať dynamickejšie zimné počasie aj v miernych zemepisných šírkach (vrátane Slovenska), ktoré by sa vyznačovalo výraznejšími vpádmi arktického vzduchu, čím by sa zvýšila šanca na mrazivé dni a na častejšie sneženie aj v nižších polohách.
Napriek tomu, že šanca na výraznejší kolaps polárneho víru na začiatku zimy ešte existuje, vo výsledku prevažujú predpovede a výhľady, ktoré počítajú s tým, že väčšinu európskeho kontinentu čaká miernejšie zimné obdobie.
Zdroje:
https://weather.metoffice.gov.uk/learn-about/weather/atmosphere/polar-vortex
https://www.climate.gov/news-features/understanding-climate/understanding-arctic-polar-vortex
https://charts.ecmwf.int/products/extended-zonal-mean-zonal-wind?area=nh&base_time=202511190000
