Vyliaty Dunaj na Tyršovom nábreží v Bratislave 16.9.2024. Autor: Samuel Bacák, Meteopress
Pred vyše týždňom by sa nám pri síce veľmi teplom, ale pokojnom prechode z leta do jesene ani nesnívalo, že nás postretne takto nepriaznivé počasie. Uplynulé septembrové dni, si v negatívnom zmysle slova zapamätáme nielen my na Slovensku, ale aj v ďalších európskych krajinách. Aj keď už tie najvýdatnejšie a plošne rozsiahle zrážky ustali, hydrologická situácia je ešte na časti Slovenska (najmä západnej), stále zlá.
Všetko sa to začalo zásadnou zmenou poveternostnej situácie v strednej Európe vo štvrtok 12.9.. Od severozápadu k nám postúpil studený front, za ktorým začal zatekať studený, pôvodom arktický vzduch (obr. 1), až sponad Severného mora.
Obr. 1: Analýza teploty (farebne) a geopotenciálnej výšky tlakovej hladiny 850 hPa nad Európou 12.9. o 12:00 UTC. Zdroj: wetterzentrale.de
Front bol teplotne výrazný, a to aj preto, lebo u nás, ako aj na juhu a východe Európy, bola ešte veľmi teplá vzduchová hmota (ešte máme v živej pamäti 30 °C a viac v prvej septembrovej dekáde). Alpy spôsobili, že sa front začal vlniť. Zároveň sa pri kontakte týchto teplotne výrazne odlišných vzduchových hmôt na severe Talianska prehĺbila samostatná tlaková níž, ktorá postúpila aj k nám. S tým súvisela aj vlna výdatných zrážok, ktorá najviac zasiahla severozápad Slovenska, východ Česka a Rakúska, juh Poľska a časti Rumunska. Studený vzduch, ktorý prúdil za frontom, sa dostal až nad Balkán, nehovoriac, že Stredozemné more je po letnej sezóne veľmi teplé. Prúdenie teplého a vlhkého vzduchu zo Stredomoria po prednom okraji níže, intenzívnu zrážkovú činnosť doslova „podporovalo“. Zrážky postupne zasiahli viaceré krajiny. Tlaková níž zostala stáť v podstate na jednom mieste (nad časťou Strednej Európy a nad Balkánom), medzi tlakovou výšou nad Francúzskom a ďalšou, zasahujúcou nad východ Európy. V noci zo soboty (14.9.) na nedeľu (15.9.) od juhu Poľska cez naše územie ďalej na juh postupoval samostatný stred tlakovej níže, čo prinieslo druhú vlnu intenzívneho dažďa na mnohé miesta. Priebeh synoptickej situácie v daných dňoch je znázornený na animácii 1.
Animácia 1: Vývoj synoptickej situácie nad Európou od štvrtka (12.9.) do pondelka (16.9.), vždy k 00:00 UTC. Zdroj: dwd.de
Počasie sa začalo upokojovať až v pondelok (16.9.), keď sa začala tlaková níž pomaly vypĺňať a presúvať južnejšie. Napriek tomu nás zasiahla ešte jedna vlna zrážok (najmä v ranných hodinách), ktorá našťastie už nebola taká intenzívna, ako tie predošlé.
Súhrn zrážok za týchto pár dní je však u nás a v okolitých krajinách extrémne vysoký, aký sa často určite nevidí. Podľa údajov zo zrážkomernej siete SHMÚ a ich vyhodnotenia k 15.9. o 17:04, spadlo na niektorých miestach na Záhorí okolo 200 mm za túto zrážkovú epizódu (obr. 2).
Obr. 2: Kumulatívne zrážkové úhrny na Slovensku v období od 12.9. 02:00 do 15.9. 17:04. Zdroj: Facebook – SHMÚ.
Stanica Pernek, ležiaca v Malých Karpatoch, mala až neuveriteľných 353,9 mm, keďže zrážková činnosť pokračovala až do pondelka, tak neskôr aj viac ako 380 mm. Zároveň si môžeme všimnúť, že veľmi vysoká akumulácia zrážok za tieto približne 3 dni bola na mnohých miestach Slovenska. Vyše 100 mm to bolo napr. aj na Kysuciach, kde voda tiež rýchlo narobila problémy. Veľké rozdiely v kumuláciách zrážok na relatívne malom priestore spôsobené aj orografickým efektom Malých Karpát. V Bratislave – Kolibe bol do 16.9. (vrátane) zaznamenaný úhrn vyše 260 mm doposiaľ za tento mesiac. Už teraz sa tak september stal na tejto stanici najdaždivejším septembrom, súčasne aj najdaždivejším mesiacom vôbec.
Nepriaznivá hydrologická situácia
Na výdatné dažde začali pochopiteľne reagovať aj hladiny vodných tokov. Menšie toky v Malých Karpatoch a na Záhorí sa rýchlo vyliali a spôsobovali problémy v jednotlivých obciach. Situácia nebola o nič lepšia ani na severe Slovenska, na Kysuciach. Pod vodou sa v nedeľu (15.9.) ocitli ulice mesta Čadca.
Pozornosť pútali (a dnes 17.9. ešte stále pútajú) predovšetkým mimoriadne vysoké hladiny Moravy a Dunaja. Voda sa na niektorých ich úsekoch tiež vyliala (obr. 3 a 4).
Obr. 3: Vyliata Morava v Devínskej Novej Vsi v nedeľu 15.9. 2024. Autor: Daniel Cibula, Meteopress
Obr. 4: Vyliaty Dunaj na Fajnorovom nábreží v Bratislave v pondelok 16.9.2024. Autor: Erik Janeček, Meteopress
Rozdiel medzi hydrologickými reakciami pri takýchto zrážkach na malých tokoch a väčších, akými sú Dunaj a Morava, je ten, že hladiny menších tokov sú v rýchlejšom poklese. Stupne povodňových aktivít sú tak dnes (17.9.), na základe operatívnych dát SHMÚ, najmä na Dunaji a Morave. Výška Dunaja v Bratislave v Starom Meste sa zatiaľ pohybuje okolo 970 cm (obr. 5). Vylial sa napr. na Tyršovom či Fajnorovom nábreží. Podľa predpovedí bude hladina klesať len pomaly, a to nielen na Dunaji, ale aj na Morave.
Obr. 5: Vývoj výšky vodnej hladiny Dunaja v uplynulých dňoch a predpoveď na ďalšie na stanici Bratislava. Zdroj: shmu.sk
Výšky vodných hladín a stupne povodňovej aktivity (SPA) na vybraných hydrologických staniciach na Morave a Dunaji k 17.9. o 13:00 sú znázornené v tab. 1. Nakoľko na niektorých staniciach ešte len môžu toky kulminovať, tieto najvyššie hodnoty zatiaľ neuvádzame. Stredný (Medveďov) a dolný (Komárno a Štúrovo) úsek Dunaja na našom území ešte len bude kulminovať v 3. SPA v priebehu stredy, resp. štvrtka.
Tab. 1: Výška hladiny a stupne povodňovej aktivity (SPA) na vybraných hydrologických staniciach na Morave a Dunaji 17.9. o 13:00. Zdroj dát: shmu.sk
Prudké ochladenie, škody páchal aj vietor
Popri výdatných dažďoch sa aj prudko ochladilo. Prejavilo sa to najskôr na západnom Slovensku už vo štvrtok, v piatok nedosahovala teplota v Bratislave ani 10 °C. Na stanici Bratislava – Koliba bol, podľa operatívnych dát SHMÚ, zároveň prekonaný rekord (7,8 °C) z hľadiska najnižšej maximálnej teploty v septembri. Nízke teploty počas niekoľko po sebe idúcich dní spôsobili veľmi skorý začiatok vykurovacej sezóny. Ešte v piatok (13.9.) sme na Slovensku zaznamenali obrovský teplotný kontrast, keďže sa nad nami nachádzalo vlniace sa frontálne rozhranie. Na východe bolo ešte veľmi teplo, na niektorých miestach na Zemplíne až do viac ako 28 °C, rozdiel naprieč celou krajinou tak bol približne 20 °C.
Špecifikom celej situácie bol aj silný vietor, u nás hlavne na západe územia. Nad Slovensko síce zasahovala oblasť nízkeho tlaku vzduchu, ale na západe Európy bola mohutná tlaková výš. Medzi týmito útvarmi sa vytvoril výrazný tlakový gradient, kvôli čomu vietor zosilnel. Veterno bolo počas celej tejto zrážkovej udalosti, ale najvyššie nárazy vetra boli zaznamenané v noci zo soboty (14.9.) na nedeľu (15.9.). V niektorých lokalitách na západe (vrátane Bratislavy) vietor v nárazoch presiahol 80 km/h (obr. 6). Najmä v Bratislavskom kraji tak museli hasiči odpratávať popadané stromy.
Obr. 6: Maximálne nárazy vetra za 24 h na vybraných synoptických staniciach Slovenska k 15.9. 06:00 UTC. Zdroj: ogimet.com
Katastrofálna situácia v okolitých krajinách
O nič lepšie, ba dokonca horšie, na tom boli obyvatelia okolitých krajín. Aj keď sa búrky objavili ojedinele aj na Slovensku, v Rumunsku zapríčinili bleskové povodne a vyžiadali si, žiaľ, aj ľudské obete. Nepriaznivé počasie s búrkami postihlo aj južnú polovicu Poľska, kde bolo, podľa Európskej Služby pre Nebezpečné Počasie (ESWD), zaznamenaných počas víkendu niekoľko tornád.
Extrémne dažde však veľmi potrápili aj obyvateľov v Česku (hlavne na východe) a v Rakúsku. V týchto oblastiach spadlo lokálne až vyše 300, poprípade 400 mm zrážok v priebehu pár dní. Povodne tam tak boli (niekde ešte aj sú) priam katastrofické. Situácia bola v rámci Česka najhoršia v oblasti mesta Jeseník. V obci Čankovice sa v nedeľu dokonca pretrhla protipovodňová hrádza, čo malo za následok vytopenia obce. Niečo podobné sa stalo aj v Poľsku, voda so sebou brala domy a autá. V Česku bolo, podľa ČHMÚ, zaznamenaných taktiež veľké množstvo stupňov povodňových aktivít. 3. stupeň dosiahla napr. aj Svitava v Brne, ktorej rozbúrenú hladinu je možné vidieť na obr. 7.
Obr. 7: Rozbúrená hladina rieky Svitava v Brne 15.9.2024. Autor: Tomáš Pokorný, Meteopress
Povodne trápia aj Rakúsko, voda zaplavila aj ulice hlavného mesta – Viedne. V horských alpských oblastiach padali zrážky po príchode chladného vzduchu vo forme snehu. Na niektorých miestach spadlo aj viac ako 1 m snehu, napr. v stredisku Obertauern v Salzbursku.
Ďalšie dni budú pokojnejšie
Od pondelka, ale najmä dnes (17.9.) sa situácia značne upokojila, minimálne, čo sa týka zrážok. Ešte sa vyskytujú ojedinelé prehánky, no v ďalších dňoch by ich byť veľa nemalo, vplyv tlakovej níže už zoslabol. Od severu k nám bude zasahovať tlaková výš, no v stredu vo vyšších hladinách ovzdušia oblasť nízkeho tlaku. Navyše sa začalo otepľovať, príjemné teploty by mali pretrvávať do záveru tohto týždňa. Viac už sledujte v našich pravidelných predpovediach na www.meteopress.sk.
Zrážky uplynulých dní a povodne sú nepochybne jednými z najhorších v histórii a budeme si ich dlho pamätať. Ostáva len dúfať, že sa takéto udalosti nebudú opakovať často, alebo čo najmenej. To sa ale pri prebiehajúcej klimatickej zmene rozhodne zaručiť nedá.
Zdroje:
https://www.dwd.de/DE/leistungen/hobbymet_wk_europa/hobbyeuropakarten.html
https://www.wetterzentrale.de/de/reanalysis.php?map=1&model=cfsr&var=2&jaar=2024&maand=09&dag=12&uur=1200&h=0&tr=360&nmaps=24#mapref
https://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=hydro_vod_all
https://www.facebook.com/search/top?q=slovensk%C3%BD%20hydrometeorologick%C3%BD%20%C3%BAstav%20(shm%C3%BA)
http://sci.webekacko.com/extremes.php?id=daily-2024
https://www.ogimet.com/cgi-bin/gsynext?lang=en&state=Slova&rank=30&ano=2024&mes=09&day=15&hora=06&Send=send
