Kvitnúce snežienky na Bratislavskej Kolibe – 06. marec 2019
Vegetačná doba je doba, kedy trvajú priaznivé podmienky pre rast a vývoj rastlín. Môže byť špecifická pre jednotlivé druhy, keďže ide o obdobie teplotne a zrážkovo priaznivé pre rast danej rastliny. Zvyčajne je ale uvažovaná vegetačná doba celkovo pre celú prírodu.
V klimatológii vegetačná doba závisí najmä na teplote vzduchu. “Teplota vzduchu je jednou zo základných životných podmienok rastlín, pretože podmieňuje a ovplyvňuje ich základné životné funkcie, ako sú príjem živín, transpirácia, fotosyntéza, dýchanie a iné. Život kultúrnych rastlín je možný iba v určitom teplotnom intervale” (Dunajský).
Vegetačné obdobie sa preto člení na:
- veľké vegetačné obdobie ohraničené nástupom a ukončením dní s priemernou dennou teplotou t ≥ 5,0 °C,
- hlavné vegetačné obdobie ohraničené nástupom a ukončením dní s priemernou dennou teplotou t ≥ 10,0 °C
- letné obdobie ohraničené nástupom a ukončením dní s priemernou dennou teplotou t ≥ 15,0 °C
Priemerný dátum začiatku veľkého vegetačného obdobia s priemernou teplotou ≥ 5,0 °C na Slovensku za obdobie rokov 1961 – 2010 — Zdroj: SHMÚ
Priemerný dátum začiatku hlavného vegetačného obdobia s priemernou teplotou ≥ 10,0 °C na Slovensku za obdobie rokov 1961 – 2010 — Zdroj: SHMÚ
Obdobia s tzv. charakteristickými priemernými teplotami vzduchu sú používané najmä v poľnohospodárskej praxi. V najteplejších regiónoch Slovenska nastupujú dni s charakteristickými teplotami najskôr a najneskôr končia. Na Podunajskej nížine je to napr. tak, že priemerná teplota nad 5°C tu prichádza v druhej dekáde marca a končí v polovici novembra. Vyššie položené kotliny Slovenska na severe územia (napr. Oravská, Podtatranská, Hornádska) majú dátumy začiatku a konca tohto obdobia posunuté o zhruba 15 až 20 dní. Nie všetky oblasti Slovenska patria do jednotlivých kategórii vegetačných období (záleží samozrejme aj podľa daného roka). Hlavné vegetačné obdobie končí v nadmorskej výške približne 1600 m n. m. a letné obdobie v nadmorskej výške približne 1000 m n. m..
Nástup jednotlivých období sa logicky v priebehu konkrétnych rokov líši. Napr. v Košiciach “bol najskorší začiatok veľkého vegetačného obdobia zaznamenaný v roku 1998 a to 12. februára a najneskorší v roku 1958 a to 12. apríla. Najdlhšie trvanie 257 dní bolo zaznamenaných v roku 1961 a najkratšie 207 dní v roku 1956” (Pozn. autora – hodnotilo sa obdobie 1952 – 2002) (Dunajský).
Tento rok tiež začalo toto obdobie dosť skoro. Napr. v Hurbanove už od konca februára, konkrétne 26. februára, takže prebehlo aj začiatok meteorologickej jari. Niet divu. Veď 28. februára ako aj 4. marca sa tu objavila teplota nad 20 °C.
Zdroje:
Klimatický atlas Slovenska SHMÚ
Internetové zdroje:
Česká bioklimatická spoločnosť – http://www.cbks.cz/sbornikRackova03/sections/1-2/Dunajsky.pdf
