Pred pár dňami sa začal nový rok a tak prichádza na rad zhodnotenie toho predošlého. Po teplotnej stránke bol v Hurbanove podľa SHMÚ najteplejší od začiatku meraní (od r.1871) s priemernou teplotou 12,6 °C a bol o 1,4 °C teplejší ako dlhodobý priemer 1991 – 2020. Prekonal tak doteraz rekordne teplé roky 2018 a 2019. Nie vo všetkých lokalitách bol uplynulý rok najteplejší.
Teplý úvod roka
Časovo však poďme pekne po poriadku. Už prvý mesiac bol nadpriemerne teplý. Január bol vyhodnotený ako 2. najteplejší v histórii pozorovaní s kladnou teplotnou odchýlkou 4 °C od priemeru za roky 1991 – 2020. Vo februári sme zaznamenali silnejšie mrazy a celkovo bol nakoniec teplotne normálny. Napriek tomu skončila celá zima 2022/2023 ako 4. najteplejšia. Vhodným príkladom by mohli byť aj ročné počty arktických a ľadových dní (obr. 1), aj keď do úvahy sa bral aj začiatok zimy 2023/2024. Arktický deň nebol zaznamenaný na uvedených staniciach ani jeden, dokonca ani v Poprade. Ľadových bolo na niektorých miestach až výrazne podpriemerne, napr. v Tisinci, Milhostove a Žiline.
Menej tradičná jar
Jar v roku 2023 začala vynikať hneď od samého začiatku. V marci udreli na našom území búrky, ktoré boli na dané obdobie lokálne aj dosť silné. Teplotne bola jar normálna, no zažili sme aj dosť výrazné výkyvy. Začiatkom apríla sa vyskytli mrazy, a to nielen v dolinách na severe, ale aj na časti Podunajskej nížiny klesala teplota na okolo -5 °C. V Dudinciach bolo ráno 4. apríla pri -6 °C vzhľadom k danému dátumu až rekordne chladno. Táto situácia predstavovala vo vegetačnom období značný problém. Otepľovalo sa len pomaly, čo viedlo k tomu, že veľa snehu bolo ešte na konci jari, najmä v horských oblastiach. Na Lomnickom štíte bolo 4. mája 3,5 m snehu, celkový rekord to však nebol.
Extrémy v lete a jeseni
Následne nás čakalo skôr teplotne priemerné leto s teplotnou odchýlkou +0,7 °C od obdobia 1991 – 2020. Počty letných a tropických dní vykazovali väčšinou normálne až podnormálne hodnoty. Výnimkou bola západná polovica, kde to boli nadnormálne až silne nadnormálne početnosti. Celkové ročné počty letných, tropických, alebo napr. aj ľadových dní sú znázornené na obr. 1. Južné lokality, ale aj niektoré severné (napr. Tisinec) mali podstatne vyššie celoročné počty letných dní ako je dlhodobý priemer.
Obr. 1: Ročné počty tropických, letných, ľadových, arktických dní a tropických nocí na vybraných staniciach na Slovensku. Zdroj: meteociel.fr
Ešte zaujímavejší pohľad na letné dni bol za jeseň. V Želiezovciach bol zaznamenaný nový septembrový rekord počtu letných dní, bolo ich až 26 (za celú jeseň 31). Rekordne veľa ich za celú jeseň bolo aj v Hurbanove (28) či Kamenici nad Cirochou (19). Zrážkovo bol v lete najzaujímavejší asi začiatok augusta, kedy spadlo lokálne 20 % celoročného zrážkového úhrnu v priebehu 3 dní. Vysoké úhrny vtedy prinášali najčastejšie silné búrky, pri ktorých padali aj veľké krúpy, prípadne boli sprevádzané silným nárazovým vetrom. Koniec leta bol už mimoriadne teplý, no v tomto trende pokračovala aj jeseň. S tým súviseli vyššie spomínané rekordné počty letných a tropických dní. September skončil ako najteplejší a október ako 2. najteplejší v histórii pozorovaní, normálny bol z dlhodobého hľadiska akurát november. Aj tak to viedlo k najteplejšej jeseni s odchýlkou vyše 2°C od normálu 1991-2020. V októbri bol dokonca zaznamenaný najneskorší výskyt tropickej noci na našom území, konkrétne v noci z 20. na 21. októbra.
Jeseň bola nadpriemerná nielen po teplotnej stránke, ale aj z pohľadu zrážok. Najviac ich spadlo koncom októbra a v novembri, najmä v južných oblastiach Slovenska. Aj kvôli tomuto faktu je zaujímavé porovnanie celkového ročného úhrnu na 7 vybraných staniciach (obr. 2). Práve stanice, ležiace na juhu krajiny a v nižších polohách mali úhrny podobné ako tie na severe, resp. vo vyšších nadm. výškach. Je to pekne vidieť napr. pri porovnaní Popradu s Lučencom, resp. Milhostovom. Zároveň si môžeme všimnúť, že v niektorých lokalitách spadlo výrazne viac zrážok ako je dlhodobý priemer (1991 – 2020), a to nielen v tých južných.
Obr. 2: Ročný úhrn zrážok na vybraných staniciach v porovnaní s dlhodobým priemerom. Zdroj: infoclimat.fr, * – údaje podľa WMO, dostupné na nodc.noaa.gov.
Teplý a zrážkovo bohatý záver roka
Nielen jeseň, ale aj záver roka bol bohatý na zrážky. Spolu s topením snehu to prispelo k nepriaznivej hydrologickej situácii, hlavne v západnej polovici územia. V stupni povodňovej aktivity neboli len menšie vodné toky, ale aj Dunaj. Spomínaný sneh a arktický vzduch dávali v úvode decembra nádej na peknú zimu. Opak bol ale pravdou, pretože na sviatky prišlo povestné vianočné oteplenie. Počas samotných sviatkov boli na našom území prekonávané teplotné rekordy, platné pre daný dátum. Na juhozápade Slovenska sa oteplilo na vyše 14 °C. Oveľa chladnejší nebol ani Silvester, kedy sa juhozápade oteplilo na viac ako 11 °C. Celkovo si tak rok 2023 budeme pamätať ako jeden z najteplejších v histórii a určite vlhších, ako mnohé predošlé.
Zdroje:
https://www.infoclimat.fr/climato/?z=&lat=&lon=&carte=rr_cumul&mois=12&annee=2023
https://www.meteociel.fr/
https://milanlapin.estranky.sk/clanky/mimoriadne-pocasie-na-slovensku/
http://www.sci.webekacko.com/notes.php
https://www.nodc.noaa.gov/archive/arc0216/0253808/1.1/data/0-data/Region-6-WMO-Normals-9120/Slovakia/CSV/
Facebook – SHMÚ
