Dnes, 21. decembra, nastáva tzv. deň zimného slnovratu. Z astronomického hľadiska ide o prvý zimný deň, a to napriek tomu, že z meteorologickej perspektívy už zima na severnej pologuli odštartovala oveľa skôr, a to 1. decembra.
Z astronomického pohľadu v túto sobotu nastane deň, počas ktorého bude Slnko na najnižšej úrovni nad obzorom v rámci tohto roku. To tiež znamená, že slnečné lúče dopadajú na zemský povrch v našich miernych zemepisných šírkach najšikmejšie. Čas medzi východom a západom Slnka je v tento deň najkratší. Následne od tejto predposlednej decembrovej soboty sa budú ďalšie dni z hľadiska dĺžky denného svetla predlžovať a noci skracovať, a to až do prvého letného dňa, ktorý budúci rok nastane 21. júna. Tieto spomínané zmeny avšak platia len pre severnú hemisféru našej planéty a pre južnú pologuľu je to presne naopak – tam dnešným dňom začína letná sezóna.
Môžeme ešte podotknúť, že zimný slnovrat u nás nepripadá vždy presne na 21. december a rovnaký čas, ale môže byť posunutý v rámci obdobia 20.-23.12. (SORTIRAPARIS). Existuje aj kalendár parížskeho observatória, ktorý obsahuje zoznam zimných slnovratov pre obdobie rokov 1583 až 2999 (IMCCE). Konkrétne dátumy a časy najbližších zimných slnovratov pre ďalšie roky sú zhrnuté na Obr. 1.
Obr. 1: Dátumy a časy zimného slnovratu pre najbližších 10 rokov (vrátane roku 2024) uvedeného v stredoeurópskom čase
Zdroj: IMCCE
Každopádne tento prirodzený časový cyklus zmeny dĺžky dní a nocí v priebehu roka má samozrejme podstatný vplyv aj na meteorologické merania. No ako už bolo spomenuté – z meteorologického hľadiska je častokrát vhodnejšie a jednoduchšie používať pre rozličné štatistické sezónne výpočty a ich porovnania celé dĺžky mesiacov, teda v prípade zimy ide o obdobie od 1.12. do 28./29.2.
V závere ešte možno spomenúť, že v minulosti ľudia práve takéto významné astronomické javy sledovali a oslavovali rôznymi zaujímavými spôsobmi. Sú známe rozličné lokality zo sveta starovekých civilizácii, ako napr. Stonehenge vo Veľkej Británii alebo Torreon v Machu Picchu v Peru, ktoré kedysi slúžili predovšetkým na sledovanie pohybov Slnka (ABCNEWS). V kontinentálnej časti Európy sú tiež známe oslavné rituály Rimanov, Germánov, ale aj severských národov, ktoré v tomto období vítali návrat Slnka.
Pre viaceré staršie kultúry bol tak práve zimný slnovrat obdobím na zamyslenie sa „k návratu za svetlom“, v čom spočíva aj myšlienka mnohých dnešných zimných, a tiež blížiacich sa vianočných sviatkov, či tradícii, ktoré v sebe taktiež nosia myšlienku nádeje a obnovy.
https://www.imcce.fr/newsletter/docs/Solstice_hiver_1583_2999.pdf
