Zrážky počas leta v najhustejšie obývaných oblastiach Slovenska – kotlinách

2. 8. 2018
ǀ
POSLEDNÍ AKTUALIZACE 2.8.2018 09:41
ǀ
Daniel Cibula

Rozloženie zrážok v kotlinách Slovenska ako celkovo najhustejšie obývaných oblastí Slovenska je dôležité poznať z viacerých dôvodov. Jedným z nich je klimatická zmena a s ním spojené výskyty sucha a vyššie nároky na vlahu.

Tento článok vychádza z diplomovej práce, ktorá skúma práve vplyv reliéfu na konkrétne rozloženie zrážok v kotlinách Slovenska. V tomto článku je pritom spracované iba letné obdobie čiže mesiace jún, júl a august.

Ako sme postupovali ?

V práci boli použité údaje SHMÚ zo 128 meteorologických staníc, ktoré sa nachádzajú v 14 kotlinách na úrovni geomorfologických celkov (Lukniš, 1981). Údaje pozostávali z informácií o denných úhrnoch zrážok na konkrétnych klimatologických a zrážkomerných staniciach v sieti SHMÚ za obdobie rokov 1991 – 2016.

Najskôr, aby sa rozloženie zrážok dalo lepšie sledovať a porovnávať sme pracovali s rozdelením jednotlivých typov poveternostných situácií. Z katalógu poveternostných situácií používaného pre územia Slovenska (Kolektív HMÚ, 1968) sme vybrali iba všetky cyklonálne poveternostné situácie, ktoré sme rozdelili do 10 skupín, podľa toku vlhkosti a smeru odkiaľ zrážky pri tej ktorej situácii prichádzajú. Katalóg poveternostných situácii je dostupný na stránke SHMÚ práve od roku 1991 (preto sme ani nevedeli použiť dlhšie obdobie pre spracovanie).

Po vyčlenení skupín sme tvorili pomocou interpolácie Spline v prostredí programu ArcGis 10.1 jednotlivé mapy rozloženia zrážok počas letného obdobia.

Rozloženie použitých meteorologických staníc v kotlinách Slovenska

Výsledky:

Poveternostná skupina č. 1 – B, Bp

Do tejto skupiny patria situácie: Brázda nízkeho tlaku vzduchu nad strednou Európou a brázda postupujúca cez strednú Európu.

V lete dominujú stanice z kotlín ako najmä Žilinská, Oravská a Podtatranská. Najnižšie úhrny dominujú v staniciach Juhoslovenskej aj Košickej kotliny. Množstvo zrážok pritom dosahuje od 57 do 115 mm.

Poveternostná skupina č. 2 – C, Cv

Do tejto skupiny patria situácie: Cyklóna nad strednou Európou a výšková cyklóna.

Leto je najdaždivejšie v staniciach v Turčianskej či Žiarskej kotline (v prvej 15 – ke dokopy 7 staníc) a najmenej daždivé v staniciach v Košickej, Juhoslovenskej či Hornádskej kotliny. Množstvo zrážok pritom dosahuje od 18 do 34 mm.

Poveternostná skupina č. 3 – Vfz

Do tejto skupiny patrí cyklonálna situácia s názvom vchod frontálnej zóny.

V lete dominujú stanice v Oravskej, Podtatranskej, Hornádskej a Žilinskej kotliny. V lete výrazne strácajú niektoré stanice na juhozápade územia (8 staníc z 10 najnižších úhrnov). Množstvo zrážok pritom dosahuje priemerne v tomto období od 10 do 26 mm.

Poveternostná skupina č. 4 – Nc

Do tejto skupiny patrí severná cyklonálna situácia.

V lete dominujú stanice z kotlín na severovýchode. Košická má v prvej 30 – tke dokonca až na jednu zastúpené všetky stanice. Najnižšie úhrny dominujú v staniciach Juhoslovenskej aj Zvolenskej kotliny. Zrážky sa nám tvoria viac na východe. Množstvo zrážok dosahuje od 2 do 11 mm, čo je zanedbateľné množstvo.

Poveternostná skupina č. 5 – NEc

Do tejto skupiny patrí severovýchodná cyklonálna situácia.

Leto je najdaždivejšie v staniciach v Oravskej, Košickej, východnej polovici Podtatranskej či v Hornádskej kotline (v prvej 30 – ke dokopy 29 staníc) a najmenej daždivé v staniciach kotlín na juhozápade. Množstvo zrážok pritom dosahuje od 15 do 74 mm.

Poveternostná skupina č. 6 – Ec

Do tejto skupiny patrí východná cyklonálna poveternostná situácia.

V lete dominujú stanice najmä v Horehronskom podolí (6 staníc v prvej 10 – tke). V lete výrazne strácajú niektoré stanice na Košickej, Turčianskej kotline a Považskom podolí (16 staníc z 20 najnižších úhrnov). Množstvo zrážok pritom dosahuje od 4 do 15 mm.

Poveternostná skupina č. 7 – SEc

Do tejto skupiny patrí juhovýchodná cyklonálna situácia.

Leto pri situáciách tohto typu vyniká maximami úhrnov na staniciach  v Horehronskom podolí (5 z 10 najvyšších úhrnov) ale aj napr. v niektorých staniciach Hornádskej či Košickej kotliny. Najnižšie úhrny sú tiež pri Košickej ale najmä Juhoslovenskej kotline (spolu 17 z 20 najnižších úhrnov). Množstvo zrážok pritom dosahuje od 4 do 15 mm.

Poveternostná skupina č. 8 – SWc1, SWc2, SWc3

Do tejto skupiny patria všetky juhozápadné cyklonálne situácie.

Leto má najviac zrážok v staniciach vysoko položených kotlín a najmenej v Juhoslovenskej a Pliešovskej kotline, ktorých stanice sa nachádzajú na prvých 25 priečkach s najnižším úhrnom zrážok. Množstvo zrážok dosahuje od 19 do 51 mm.

Poveternostná skupina č. 9 – Wc, Wcs

Do tejto skupiny patrí západná cyklonálna situácia s južnou dráhou a západná cyklonálna situácia.

Leto je najdaždivejšie v staniciach Žilinskej, Turčianskej, Oravskej a Podtatranskej  kotliny (v prvej 15 – ke dokopy 13 staníc) a najmenej daždivé v staniciach Juhoslovenskej kotliny (v prvej 20 – tke 18 staníc). Množstvo zrážok pritom dosahuje od 2 do 10 mm.

Poveternostná skupina č. 10 – NWc

Do tejto skupiny patrí severozápadná cyklonálna situácia.

V lete výrazne strácajú niektoré stanice v Juhoslovenskej, Pliešovskej či Zvolenskej kotliny. Letné dažde sa teda viažu na hornatejší reliéf juhovýchodne od Oravských Beskýd, Vysokých Tatier a Volovských vrchov. Množstvo zrážok pritom dosahuje od 29 do 32 mm.

Čo dodať na záver:

Správanie sa zrážok počas letného obdobia nereaguje na záveternosť a náveternosť reliéfu. Práveže vo veľkej miere túto zákonitosť porušuje. Je to spôsobené práve odlišným spôsobom vzniku zrážok v letnom období, kedy sú zrážky viazané na výrazné výstupné pohyby (Štekl a kol,  2001) späté s búrkovou činnosťou, ktoré sa začínajú prevažne v hornatých oblastiach. Preto práve v záveterných častiach reliéfu sa vyskytujú väčšie úhrny zrážok, keďže búrka sa často vytvorí na pohorí pred danou kotlinou a postupuje v smere pohybu zrážok.

V budúcnosti vás budeme informovať o rozložení zrážok v ďalších ročných obdobiach. Ale to si už musíme počkať na jeseň.

Zdroje:

KOLEKTIV SYNOPTICKÉ A LETECKÉ SLUŽBY HMÚ. Katalog povětrnostních situací pro území ČSSR. 1. vyd., Praha: HMÚ, 1968. 94 s.

MAZÚR, E. a LUKNIŠ, M. 1980. Geomorfologické jednotky (1 : 500 000). In: Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Bratislava: Slovenská akadémia vied a Slovenský úrad geodézie a kartografie. S. 54-55 + textová časť s. 36.

ŠTEKL, J., BRÁZDIL, R., KAKOS, V., JEŽ, J., TOLASZ, R., SOKOL, Z. 2001. Extrémní denní srážky na území České republiky v období 1879-2000 a jejich synoptické příčiny. Praha: ČHMÚ, 140 s.

Internetové zdroje

Sieť zrážkomerných staníc. [online]. [cit. 2017-05-05]. Dostupné na internete: http://www.shmu.sk/sk/?page=309

Mohlo by vás zajímat

AKTUÁLNE,Svet ǀ 23.10.2018

Ďalšia hrozba pre severnú Ameriku

AKTUÁLNE,Slovensko ǀ 22.10.2018

Závan zimy

AKTUÁLNE,Slovensko ǀ 16.10.2018

Počasie v dňoch za polovicou meteorologickej jesene