Ilustračný obrázok
Hustá oblačnosť zahaľujúca celú planétu, extrémne horúčavy a obrovský tlak. Venuša je síce veľkosťou podobná Zemi, ale jej „atmosféra“ vytvára úplne iný svet. Pripomína nám ho aj výročie štartu sondy Mariner 10, ktorá pomohla preskúmať oblačnosť a podmienky tejto planéty.
Dnes (3. novembra) uplynie 53 rokov od štartu americkej sondy Mariner 10. V roku 1973 sa vydala na cestu k Venuši a k Merkúru (NASA). Okolo Venuše preletela vo februári nasledujúceho roka a získala tisíce snímok. Ultrafialové zábery odhalili štruktúru oblačnosti, ktorá bola vo viditeľnom svetle oveľa menej výrazná.
Horúcejšia než Merkúr
Priemerná teplota pri povrchu Venuše dosahuje približne 465 °C (NSSDC.GSFC.NASA). Je teda najhorúcejšou planétou slnečnej sústavy, hoci najbližšie k Slnku obieha Merkúr. Dôvodom je predovšetkým jej mimoriadne hustá atmosféra, a ďalším faktorom je mohutný skleníkový efekt. Teplo z povrchu uniká do vesmíru len veľmi ťažko.
Extrémny je aj atmosférický tlak. Pri povrchu dosahuje približne 92 barov, teda asi 90-násobok štandardného tlaku pri hladine mora na Zemi. Podobnému tlaku by sme u nás čelili až v mori v hĺbke približne 900 metrov.
Pod oblakmi sa neochladíte
Venušu neustále zahaľuje hustá oblačnosť (Obr. 1). Jej oblaky obsahujú aj kyselinu sírovú a v ich horných častiach dosahuje vietor rýchlosť až okolo 360 km/hod. Takýto vietor však pri povrchu nefúka, prúdenie je tam podstatne pomalšie. Každopádne ani noc neprináša výraznú úľavu od horúčavy. Rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou pri povrchu sú veľmi malé. S rastúcou výškou sa však podmienky výrazne menia. Vo výške približne 50 kilometrov sa, podľa NASA, teploty pohybujú zhruba medzi 30 a 70 °C a tlak je porovnateľný s tlakom pri zemskom povrchu. Prítomnosť kyseliny sírovej však aj túto časť atmosféry robí pre človeka nehostinnou.
Obr. 1: Oblačnosť Venuše na snímke sondy Mariner 10 z februára 1974.
Nepravé farby a zvýraznený kontrast umožňujú lepšie rozlíšiť štruktúru oblačnosti.
Zdroj: SCIENCE. NASA
Venuša – planéta bez výrazného striedania ročných období
Úľavu od horúčav neprináša ani striedanie ročných období. Rotačná os Venuše je takmer kolmá na rovinu jej obehu okolo Slnka, resp. od kolmice sa odchyľuje len približne o 3 °. Sezónne rozdiely v osvetlení sú preto oveľa menšie než na našej planéte.
Venuša sa navyše otáča tak pomaly, že jedna otočka okolo vlastnej osi trvá približne 243 pozemských dní — dlhšie než jej obeh okolo Slnka, ktorý zvládne za približne 225 dní. Rotuje tiež opačným smerom než Zem. Pozorovateľovi na jej povrchu by tak Slnko vychádzalo na západe a zapadalo na východe, hoci cez hustú oblačnosť by ho priamo pravdepodobne vôbec nevidel.
Zdroje:
https://www.nasa.gov/history/45-years-ago-mariner-10-off-to-venus-and-mercury
https://science.nasa.gov/venus/venus-facts/
https://science.nasa.gov/solar-system/temperatures-across-our-solar-system/
https://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/venusfact.html
https://science.nasa.gov/photojournal/venus-from-mariner-10/
