Ľadovcové jazerá v Himalájach sa v dôsledku otepľovania zväčšujú a ich náhle vyprázdnenie môže ohroziť obce, cesty aj vodné elektrárne v nižšie položených údoliach. Hoci výskumníci nezistili významný nárast počtu týchto povodní, škody sa zvyšujú. Vedecká štúdia publikovaná v časopise Science Bulletin ukazuje, ako možno ich následky zmierniť — od znižovania hladiny rizikových jazier až po včasné varovanie obyvateľov.
Ako vzniká povodeň z ľadovcového jazera?
Pri ústupe ľadovcov sa v terénnych zníženinách hromadí voda a ľadovcové jazerá sa môžu zväčšovať. Mnohé zadržiava prírodná hrádza z hornín a ďalšieho materiálu, ktorý po sebe zanechal ľadovec. Ak sa hrádza poruší alebo ju preleje vlna vyvolaná pádom ľadu či skál do jazera, voda sa môže vyliať z jazera a zaplaviť údolia.
Dlhodobé otepľovanie podporuje úbytok a ústup ľadovcov, čím vytvára priestor na ďalšie rozširovanie jazier. Väčšie jazero však automaticky neznamená, že sa jeho hrádza pretrhne. Záleží aj na jej stabilite a na tom, či do jazera môže spadnúť ľad alebo horninový materiál z okolitých svahov.
Ako ničivé môžu byť prírodné procesy vo veľhorách ukázala aj tohtoročná katastrofa z 26. augusta v Nepále (WORLDWEATHERATTRIBUTION). Tú ale spustil kolaps skalného boku a ľadovcového ľadu, nie pretrhnutie hrádze jazera. Hoci sa príčiny líšia, oba typy udalostí ukazujú, ako môže dianie vysoko v horách ohroziť obyvateľov a infraštruktúru ďaleko po prúde.
S otepľovaním súvisia aj zmeny stability horských svahov. Rozmŕzanie dlhodobo zamrznutého podložia môže oslabovať ľad, ktorý spevňuje pukliny v skalách. Výdatný alebo dlhotrvajúci dážď zase môže zvýšiť tlak vody v puklinách a prispieť k nestabilite svahu. Podľa doterajšieho rozboru mohli klimatické podmienky prispieť aj k augustovej katastrofe, ale ich presný podiel na konkrétnom kolapse zostáva neistý.
Počet povodní výrazne nestúpa, škody však narastajú
Vedci analyzovali povodne z ľadovcových jazier v širšom himalájskom regióne za obdobie rokov 1990–2023 (EPRINTS.WHITEROSE). Nezistili štatisticky významný nárast ich počtu, no následky pre obyvateľov a infraštruktúru v údoliach sa zhoršovali.
Dôležitú úlohu zohráva rozširovanie osídlenia a výstavba ciest, mostov či vodných elektrární v ohrozených oblastiach. Aj bez častejšieho výskytu povodní tak môže byť ich dosah ničivejší, pretože v ceste povodňovej vlny stojí viac budov a žije čoraz viac ľudí.
Zväčšovanie početnosti a objemu jazier teda tvorí iba jednu časť problému. O rozsahu následkov rozhoduje aj to, čo sa nachádza nižšie po prúde a ako sú miestne komunity na prípadnú povodeň pripravené.
Pomôcť môže nižšia hladina aj včasné varovanie
Autori spomínanej štúdie skúmali systém správy ľadovcových jazier zavedený v Číne. Spája pravidelné sledovanie jazier, technické zásahy, včasné varovanie a rozdelenie zodpovednosti medzi úrady a miestne komunity.
Jednou z možností je riadené zníženie hladiny rizikového jazera. Pri jazere Jialong Co vedci modelovali následky povodne pred znížením hladiny o 20 metrov a po ňom. V simulácii sa maximálny prietok povodňovej vlny zmenšil približne na polovicu.
Takéto zásahy však nie sú vhodné pre každé jazero a nedokážu riziko úplne odstrániť. Dôležité sú aj spoľahlivé varovné systémy, pripravenosť obyvateľov na evakuáciu a výmena informácií medzi krajinami. Povodňová vlna totiž môže prekročiť hranice štátov a ohroziť aj vzdialené sídla nižšie po prúde.
Zdroje:
