Zdroj: NATUREBACKIN
Konvektívne búrky (tzv. búrky z tepla) sa zaraďujú, najmä v letnom období, medzi najnebezpečnejšie prejavy počasia. Ich súčasťou sú často sprievodné javy – ako napr. prívalové zrážky, silný nárazový vietor alebo aj krupobitie. Hoci sa krúpy zvyčajne vyskytujú len na pomerne malom území, môžu spôsobiť rozsiahle škody na poľnohospodárskych plodinách, dopravnej infraštruktúre, budovách, či energetických sieťach.
Krúpy patria medzi atmosférické zrážky, ktoré vznikajú postupným namŕzaním kvapiek podchladenej vody. Nadobúdajú guľovitý alebo nepravidelný tvar (Obr. 1), pričom ich veľkosť sa môže pohybovať od milimetrov po niekoľko centimetrov. Často sa ich vznik viaže k búrkovým oblakom typu cumulonimbus.
Obr. 1: Názorná ukážka krúpy nepravidelného tvaru
Zdroj: BBC
V tomto článku sa zameriame aj na výsledky novej štúdie (NATURE), ktorá bola publikovaná v časopise Nature a upozorňuje na to, že zmeny klímy môžu v budúcnosti významne ovplyvniť podmienky potrebné pre vznik silných búrok s krupobitím. Doposiaľ síce existovali štúdie, ktoré sa zaoberali zmenami krupobitia v dôsledku otepľovania, ale zväčša išlo o konkrétne regióny a chýbalo tak globálne zhodnotenie zmien krúp – napr. z hľadiska ich veľkosti alebo škôd, ktoré spôsobujú.
Výsledky novej štúdie naznačujú, že do konca 21. storočia by sa celosvetové škody spôsobené krupobitím mohli zvýšiť približne o 37 až 42 %, pričom samotný rozsah zmien bude závisieť najmä od budúceho vývoja emisií skleníkových plynov. Tieto vedecké závery vyplývajú zo simulácií vývoja krúp v súčasných, ale aj v budúcich klimatických podmienkach.
Ďalšie výsledky poukazujú na to, že stúpajúca teplota vzduchu a vyšší obsah vodnej pary v nižších vrstvách ovzdušia vytvára vhodnejšie podmienky pre vznik väčších krúp. Frekvencia krúp s priemerom najmenej 30 milimetrov by sa mohla zvýšiť približne o 38 až 52 %, zatiaľ čo výskyt menších krúp by naopak poklesol. Autori danej štúdie hodnotili budúci vývoj krupobitia na základe viacerých emisných scenárov reprezentujúcich rôznu mieru otepľovania. A síce sa zmeny v úrovni otepľovania medzi scenármi líšia, všetky naznačujú podobný trend, ktorý poukazuje na častejší výskyt väčších krúp, a taktiež na zvýšené riziko škôd spôsobených krupobitím.
Dôležité je podotknúť, že spomínané zmeny sa netýkajú všetkých častí našej planéty. Najvýraznejší nárast škôd s príčinou krupobitia očakávajú výskumníci v stredných a vyšších zemepisných šírkach v rámci oboch pologúľ, kde výraznejšie otepľovanie bude podporovať vznik intenzívnejších búrok. Do rizikovejších oblastí sa vzhľadom k tomu radí aj väčšina Európy. Zaujímavé je, že v nižších zemepisných šírkach, resp. v tropických oblastiach, budú škody stagnovať alebo klesať, keďže tam budú prevládať odlišné atmosférické pomery, ktoré budú menej priaznivé pre vznik väčších krúp.
Zistenia štúdie tak poukazujú na to, že „antropogénna klimatická zmena“ nebude ovplyvňovať riziko krupobitia všade rovnako. Každopádne získané poznatky môžu pomôcť pri plánovaní adaptačných opatrení a znižovaní budúcich škôd spôsobených extrémnymi prejavmi počasia.
Zdroje:
https://www.nature.com/articles/s41586-026-10543-2#Fig3
https://naturebackin.com/2020/11/19/patterns-in-nature-hailstones-and-their-aftermath/
https://www.bbc.com/future/article/20220314-how-big-can-hailstones-grow
