Leto 2026 vo svete

12. 09. 2026

POSLEDNÁ AKTUALIZÁCIA 10:11

Lucia Kaplan

Leto 2026 sa vo viacerých oblastiach sveta vyznačovalo počasím, ktoré sa vymykalo bežným podmienkam. Rekordné horúčavy, sucho a rozsiahle požiare vystriedali v iných častiach planéty prívalové zrážky a povodne, pričom výrazné anomálie sa prejavili aj nad oceánmi či v polárnych oblastiach. Niektoré z najzaujímavejších a najvýraznejších udalostí uplynulého leta si pripomenieme v tomto článku.

Teplotné rekordy a horúčavy

Rekordné hodnoty teploty počas leta nepadali iba na Slovensku (Obr. 1). Nové absolútne národné maximá zaznamenali aj viaceré ďalšie európske krajiny, pričom najvýraznejšie rekordy priniesli vlny horúčav na prelome júna a júla, a následne aj začiatkom augusta.

Obr. 1: Nové národné teplotné rekordy v Európe počas leta 2026
Zdroj: EN.WIKIPEDIA

Veľká Británia zaznamenala najteplejšie leto v histórii meraní (od roku 1884): Priemerná teplota dosiahla 16,5 °C, čím bol prekonaný iba rok starý rekord z leta 2025 (ABCNEWS). Až 54 meteorologických staníc zároveň zaznamenalo nové absolútne teplotné maximum.
Francúzsko zažilo rekordne horúci júl a mimoriadne dlhú vlnu horúčav: Priemerná júlová teplota 24,9 °C bola najvyššia od začiatku celoštátnych meraní – od roku 1900 (METEOFRANCE). Vlna horúčav od 28. júla do 19. augusta trvala 23 dní a vyrovnala rekord z roku 1983.
USA zaznamenali najteplejší mesiac od začiatku meraní: Júl 2026 bol v kontinentálnej časti krajiny s priemernou teplotou približne 24,9 °C najteplejším mesiacom od roku 1895 (EN.WIKIPEDIA). Rekordne vysoké boli najmä nočné teploty, pričom priemerné júlové minimum bolo najvyššie v celej 132-ročnej histórii meraní (NCEI.NOAA).
Teplotné rekordy padali aj v Ázii: V juhokórejskom Yangsane vystúpila 2. augusta teplota na 42,5 °C (KOREATIMES), čo predstavuje nové absolútne maximum krajiny (od roku 1904). Rekord zaznamenal aj Hongkong, kde 9. augusta nameralo observatórium 36,9 °C (THEGUARDIAN), najviac v histórii pozorovaní (od roku 1884).

Sucho a požiare

Vysoké teploty a opakované vlny horúčav sa počas leta v mnohých oblastiach kombinovali s nedostatkom zrážok. Výrazné sucho pretrvávalo najmä vo veľkej časti Európy, pričom sa postupne zhoršovalo už od jari, a spolu s horúcim počasím vytváralo priaznivé podmienky pre vznik a šírenie požiarov.

Viac než 646-tisíc hektárov zasiahnutých požiarmi v EÚ: Do začiatku septembra zhorelo v krajinách Európskej únie viac ako 646-tisíc hektárov územia (EFFIS) (Obr. 2). Hoci išlo o menšiu plochu ako v rekordnom roku 2025, bola približne dvojnásobná v porovnaní s dlhodobým priemerom. Najhoršia situácia panovala v južnej a juhozápadnej Európe.
Španielsko zaznamenalo najsuchší júl od roku 1961: V pevninskej časti krajiny spadlo v júli priemerne iba 4,3 mm zrážok, čo predstavovalo približne 26 % bežného júlového úhrnu (AEMET).
Európske rieky na mimoriadne nízkych úrovniach: V auguste klesli hladiny viacerých významných európskych riek – Rýna, Dunaja, Pádu a Loiry – na rekordne nízke hodnoty (JOINT RESEARCH CENTRE).

Obr. 2: Plocha zasiahnutá požiarmi v rámci územia EÚ (ha)
Zdroj: EFFIS

Extrémne zrážky a povodne

Kým niektoré oblasti sveta počas leta zápasili s nedostatkom zrážok a suchom, v iných častiach prinieslo počasie mimoriadne intenzívne dažde a povodne.

Prívalové povodne v Texase: V júli zasiahli výrazné povodne napr. oblasť Texas Hill Country. Hoci bol júl v USA ako celku zrážkovo skôr podpriemerný, lokálne sa vyskytli veľmi intenzívne dažde a rozsiahle záplavy (NCEI-NOAA).
Rozsiahle záplavy vo východnej Ázii: Koncom júla priniesol tajfún Noul do Číny intenzívne zrážky a povodne, pre ktoré muselo byť evakuovaných približne 700-tisíc ľudí. Opakované povodne zasiahli v rovnakom období aj Južnú Kóreu (WMO).
Silný monzún v južnej Ázii: Intenzívne monzúnové zrážky a povodne zasiahli počas leta Bangladéš, severovýchodnú Indiu, Pakistan aj Afganistan. Záplavy si vyžiadali obete na životoch a spôsobili rozsiahle škody na infraštruktúre a poľnohospodárstve.
Ničivá povodeň v Himalájach: Osobitným prípadom bola udalosť na konci augusta, ktorej spúšťačom neboli intenzívne zrážky, ale kolaps časti ľadovca a skalného masívu (NATIONALGEOGRAPHIC). Následný príval vody, ľadu a sutín zasiahol oblasti Nepálu a Tibetu, spôsobil rozsiahle škody a vyžiadal si veľký počet obetí.

Arktída a morský ľad

Rozloha morského ľadu v Arktíde zostávala počas leta 2026 výrazne pod dlhodobým priemerom a v niektorých dňoch sa približovala k rekordne nízkym hodnotám.

Porovnanie v rámci satelitných meraní: Priemerná rozloha arktického morského ľadu dosiahla v júli 8,3 milióna km², čo bolo o 9,6 % menej než priemer za obdobie 1991–2020. Išlo o šiestu najnižšiu júlovú hodnotu v 48-ročnom satelitnom zázname (CLIMATE.COPERNICUS).
Denné hodnoty sa približovali rekordnému roku 2012: Počas júla sa denná rozloha ľadu pohybovala medzi 2. až 8. najnižšou hodnotou zaznamenanou pre konkrétny deň a miestami bola veľmi blízko úrovniam z roku 2012, keď Arktída zaznamenala historicky najnižšie sezónne minimum.
Najväčší úbytok najmä pri Špicbergoch: Výrazne podpriemerné množstvo ľadu bolo v júli najmä v severnej časti Barentsovho mora v okolí Špicbergov a Zeme Františka Jozefa. Aj v auguste zostávala rozloha arktického morského ľadu výrazne nízka a podľa NSIDC išlo o siedmu najnižšiu augustovú hodnotu v satelitnom období (NSIDC).

Extrémne teplé oceány a morské vlny horúčav

Zmenšujúci sa rozsah morského ľadu v Arktíde nebol jediným výrazným signálom nezvyčajných podmienok nad oceánmi počas tohto leta. Mimoriadne vysoké teploty boli evidované aj v rozsiahlych častiach svetového oceánu, pričom viaceré oblasti zasiahli výrazné morské vlny horúčav.

Rekordne teplý jún aj júl: Priemerná teplota povrchu oceánov medzi 60° s. š. a 60° j. š. dosiahla v júni 20,86 °C (CLIMATE.COPERNICUS-JUNE) a v júli 20,96 °C (CLIMATE.COPERNICUS-JULY). V oboch prípadoch išlo o najvyššie hodnoty zaznamenané pre daný mesiac podľa údajoch z ERA5.
Morské vlny horúčav aj pri Európe: Rekordne vysoké júlové teploty morskej hladiny sa vyskytovali pozdĺž atlantického pobrežia Európy a aj v západnom Stredomorí. Rozsiahle oblasti zasiahli silné až veľmi silné morské vlny horúčav, pričom v Biskajskom zálive dosahovali miestami až extrémnu intenzitu (CLIMATE.COPERNICUS).
V auguste padol aj absolútny denný rekord: Dňa 22. augusta dosiahla priemerná povrchová teplota povrchu oceánov mimo polárnych oblastí 21,10 °C (Obr. 3), čím prekonala predchádzajúci rekord 21,09 °C z marca 2024. Rekordné hodnoty súviseli aj s výrazným otepľovaním tropického Pacifiku a rozvíjajúcim sa javom El Niño (CLIMATE.COPERNICUS).

Obr. 3: Globálna povrchová teplota oceánov (60° j. š. – 60° s. š.) za roky 2024 (žltá), 2025 (oranžová) a 2026 (červená). Ostatné roky (od roku 1979) sú zobrazené šedou farbou.
Zdroj údajov: ERA5; CS3/ECMWF (CLIMATE.COPERNICUS)

Tropické cyklóny a nástup El Niña

Počas tohtoročného leta bola aktivita tropických cyklón v jednotlivých oblastiach planéty výrazne odlišná. Kým Atlantik zostával pokojný, nad východným a centrálnym Tichým oceánom vzniklo viacero silných cyklón.

Atlantický oceán bez hurikánu počas meteorologického leta: Od júna do konca augusta vzniklo päť pomenovaných cyklón – Arthur, Bertha, Cristobal, Dolly a Edouard – ale ani jedna počas leta nedosiahla intenzitu hurikánu (NHC.NOAA). Aktivita v tejto oblasti zostáva zatiaľ výrazne pod dlhodobým priemerom.
Výrazne aktívnejší bol východný Pacifik: Do konca augusta tam vzniklo viacero tropických cyklón a medzi najsilnejšie patrili Genevieve, Karina a Lowell (ktorý vznikol vo východnom Pacifiku, no následne prešiel do centrálnych oblastí, kde prechodne zosilnel na hurikán 5. kategórie) (NHC.NOAA).
Aktívny bol aj centrálny Pacifik: V auguste tu vznikli Lala a Moke, pričom Lala zosilnela až na hurikán 4. kategórie (NHC.NOAA). Aktivita tropických cyklón v centrálnom Pacifiku bola do začiatku septembra podľa indexu ACE približne o 174 % vyššia než dlhodobý priemer (1991-2020).
El Niño počas leta výrazne zosilnelo: NOAA už v polovici augusta uvádzala, že El Niño zosilňuje a pravdepodobnosť veľmi silného javu počas jesene a zimy 2026/27 presahuje 90 % (CPC.NCEP.NOAA). Jeho vplyv na cirkuláciu atmosféry a počasie v rôznych častiach sveta sa preto môže výraznejšie prejavovať práve v nasledujúcich mesiacoch.