Zdroj: ESD.COPERNICUS
Klimatické modelovanie patrí medzi kľúčové nástroje, ktoré vedcom pomáhajú lepšie porozumieť vývoju klimatických podmienok v minulosti a predpovedať ich následný vývoj v budúcnosti. Takéto modely detailne simulujú fyzikálne, biologické a chemické procesy prebiehajúce nielen v atmosfére, ale aj na pevnine, či v oceánoch. Modely prechádzajú neustálym vývojom, keďže výskumníci postupne zvyšujú ich presnosť.
Jedným z príkladov aktualizácie modelov je zavádzanie vyššieho priestorového, či časového rozlíšenia. Pred pár dňami bola oficiálne publikovaná nová štúdia (ESD.COPERNICUS), na ktorej sa podieľali predovšetkým vedci z Južnej Kórei (IBS Center for Climate Physics) a Nemecka (Alfred Wegener Institute). Výsledkom štúdie je model AWI-CM3, ktorý predstavuje významný pokrok v globálnom klimatickom modelovaní v súvislosti s mimoriadne vysokým rozlíšením – 9 km v atmosfére a 4 km v oceáne. Vylepšenie rozlíšenia umožňuje efektívnejšie zachytiť regionálne prejavy zmeny klímy, vrátane extrémnych prejavov počasia. Prínosom je taktiež získanie cennejších regionálnych informácií a presnejších simulácií ako poskytujú doposiaľ bežne používané globálne modely, a to najmä v zložitejšom (napr. horskom), či odľahlom (napr. polárnom) teréne.
Vhodným príkladom nových výhod a potencionálnych výsledkov je aj podrobnejšie zachytenie oteplenia v rôznych častiach sveta, keďže nie všetky oblasti našej planéty sa otepľujú rovnako intenzívne. Medzi najrýchlejšie sa otepľujúce časti sveta patria napr. polárne oblasti (Arktída, Antarktída – najmä Antarktický polostrov), ktoré sú veľmi citlivé na zvyšovanie teploty vzduchu, ale výraznému otepleniu čelí posledné desaťročia aj vnútrozemie Európy, či vysokohorské oblasti sveta, akými sú Himaláje alebo Andy.
Súčasťou modelovania zmien klímy sú aj tzv. emisné scenáre RCP (Representative Concentration Pathways), ktoré popisujú budúci vývoj koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére a ich následný dopad a slúžia ako vstupné dáta pre klimatické modely. Zvyčajne sa používajú štyri hlavné scenáre označované ako RCP2.6 (najpriaznivejší scenár), RCP4.5, RCP6 a RCP8.5 (najmenej priaznivý scenár). Aktuálne výsledky prognóz AWI-CM3 v rámci pesimistického emisného scenára zmeny klímy (RCP8.5) sú veľmi znepokojujúce. Podľa nich sa napr. počet dní presahujúcich maximálne denné teploty nad hranicou 40 °C dramaticky zvyšuje od 40° zemepisnej šírky smerom k rovníku. Tieto zistenia sa týkajú najmä niektorých oblastí Ázie (napr. Pakistanu, východnej Indie), južnej Afriky, či Ameriky (napr. Amazónie), kde sa predpokladá, že do konca 21. storočia bude prekročená táto extrémna teplota o ďalších 100 dní/rok (v porovnaní so súčasnosťou). V rámci Európy bude oteplením najviac postihnuté okolie Stredozemného mora.
Vybrané výsledky zo simulácii poukazujú aj na to, že pribudnúť by do roku 2100 mali aj počty dní (+ 72 %) s extrémnymi zrážkami ( > 50 mm/deň). Tieto zistenia dokladajú aj výsledky súvisiace s početnejšími búrkami, ktoré vedú k extrémnejším zrážkovým udalostiam.
Okrem konkrétnych príkladov následného využitia a niektorých výsledkov možno na záver spomenúť, že medzi výhody modelu AWI-CM3 taktiež nepochybne patrí, že tieto klimatické dáta sú voľne dostupné (CLIMATEDATA) nie len vedeckej komunite, ale aj širokej verejnosti.
Zdroje:
