Krehký jemný kúsok zmrznutej vody šesťuholníkového tvaru je nekorunovaným symbolom zimy. Aj cez vianočné obdobie očakávame, že ich u nás bude, aby priniesli radosť, pokoj a čistotu a že ho bude aspoň na malého snehuliaka
Sneh je jeden z hydrometeorov tuhého skupenstva vypadávajúci z oblakov, ktoré sa skladajú z ľadových kryštálikov zložitých tvarov, základný tvar je už spomínaný šesťuholníkový.
O tom, že sneh padá a prečo a ako, o to sa už zaujímal aj nemecký astronóm a astrometeorológ Johannes Kepler, ktorý už v roku 1611 napísal útlu knižočku Strena seu De nive sexangula ( Novoročenka, alebo o šesťcíposti snehových vločiek). Napísal ju v Prahe a patrí k prvým prácam na svete venovaných fyzike zrážok. Obsahuje niekoľko veľmi zaujímavých, na vtedajšiu dobu nových meteorologických poznatkov. Kepler v tejto knižočke už rozoznáva dva druhy padajúceho snehu – snehové vločky a snehové krúpky. Zistil, že určité zákonitosti, podieľajúce sa na vzniku snehu, sa podieľajú aj na vzniku inovati. Odvodil zákon o konštantnosti uhlu hexagonálnej kryštalografickej sústavy. Môžeme smelo povedať, že Kepler predbehol svojich vrstovníkov nie iba ako astronóm, ale aj ako meteorológ.
Pokrývka nového snehu spolu s padajúcimi vločkami veľmi dobre tlmí zvuk. To je aj dôvod, prečo sú večery a noci v zasneženej krajine tak tiché, pokojné. Sneh je biely, aspoň tak sa nám to zdá. Táto farba je spôsobená rozptylom svetla do všetkých smerov. V skutočnosti sneh farbu nemá, je číry. Za určitých podmienok môže sneh naberať aj iné farby- môže byť čierny, červený (tzv. melónový sneh) . Červená farba snehu je spôsobená riasami obsahujúcimi také isté farbivo, čo aj mrkva. Mimochodom, o tomto sa dá nájsť zmienka už u Aristotela.
Hoci je sneh vlastne vo svojej podstate zmrznutá voda, počas padania na zem a ukladania sa na je, je v ňom uväznených veľké množstvo vzduchu a ten pôsobí ako výborná izolácia. To je aj dôvod, prečo si Eskimáci stavajú príbytky práve z takéhoto materiálu, ale aj prečo si vojaci pri zimných cvičeniach, či bojoch, robia takéto príbytky.
Teplota pri snežení sa musí pohybovať okolo 0°C, ale ak sneh padá dostatočne dlho, ochladzuje prostredie okolo a vytvára tak vhodné teplotné podmienky pre padanie ďalšieho množstva snehu. Sneh môže padať aj pri teplota vyššej ako akoby sme si mysleli. Teplota v 2 m nad zemou môže byť aj 6°C a pri snehových prehánkach až 8°C a vidíme, že padá.
A keď už padá a tvorí sa snehová pokrývka, vybiehame a staviame si snehuliaka. Asi žiadna socha v ľudskej histórii nemá viac autorov a snáh o zobrazenie ako práve tento pánko zo snehu. Aj tu môžeme nájsť niekoľko zaujímavostí. V americkom mestečku Bethel v roku 2008 postavili snehuliaka zo 6000 ton snehu. Bola to vlastne snehuliačica s menom Olympia. Bola vysoká viac ako 37 metrov. Podnikli sa pokusy o prekonanie Olympie, ale nepodarilo. Čo tak dať si túto métu do nového roku 2024?
Zdroje :
- Malý pruvodce meteorologii, Mladá fronta, Praha 1989
- https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/fyzika/tajomstva-snehovej-vlocky/
- https://www.zaujimavysvet.sk/sneh-zaujimavosti/
- https://www.wearethemighty.com/mighty-culture/facts-about-snow/
