Zdroj: ESA
Vysoké zemepisné šírky (najmä polárne oblasti) patria z pohľadu meteorológie medzi regióny s veľmi špecifickými a často náročnými podmienkami na predpovedanie počasia. Výraznú úlohu tu zohráva riedka sieť pozorovaní, častá nízka oblačnosť a hmla, teplotné inverzie, či zložité procesy nad zasneženým a zľadovateným povrchom. Osobitnou výzvou je Arktída, kde aj relatívne malé zmeny v polohe tlakových útvarov, vetra alebo oblačnosti môžu výrazne ovplyvniť miestne podmienky, napríklad aj bezpečnosť leteckej dopravy.
Predpoveď arktického počasia v praxi
– rekordný let a súvis so Slovenskom
Príkladom toho, akú dôležitú úlohu zohráva v Arktíde presná predpoveď počasia, je aj rekordný let českého pilota Jiřího Prušu zo Špicbergov ponad Severný ľadový oceán, ktorý sa uskutočnil 4. júla 2026 (Obr. 1). Jiří Pruša sa počas neho stal prvým človekom na svete, ktorý doletel nad severný pól ultraľahkým lietadlom bez medzipristátia, a následne sa vrátil späť na súostrovie Špicbergy.
Obr. 1: Pohľad z ultraľahkého lietadla počas letu ponad Severný ľadový oceán
Zdroj: AEROWEB
Hoci deň pred plánovaným štartom prevládali na Špicbergoch priaznivé poveternostné podmienky, synoptická situácia naznačovala postup tlakovej níže od severu, ktorá mala ovplyvniť počasie v oblasti plánovanej trasy letu. Tlaková níž mala priniesť zhoršenie viditeľnosti, zosilnenie vetra, nízku oblačnosť a sneženie, pričom nad otvoreným morom hrozili aj silné turbulencie a rýchle zmeny poveternostných podmienok. Tlaková níž mala zároveň zasiahnuť trasu letu v čase, keď by už pilot nemusel mať dostatok možností na bezpečnú zmenu smeru alebo návrat.
V arktických podmienkach pritom aj relatívne krátkodobé zhoršenie počasia môže výrazne skomplikovať orientáciu, navigáciu a prípadné núdzové pristátie, keďže vhodných miest na jeho bezpečné uskutočnenie je v tejto oblasti veľmi málo. Pilot preto štart odložil a na cestu sa vydal až nasledujúci deň, keď sa mal ďalší vývoj počasia postupne zlepšovať a podmienky na let mali byť stabilnejšie.
Zaujímavosťou je, že tento úspešný let má súvis nielen s Českom, ale čiastočne aj so Slovenskom. Lietadlo totiž prešlo pred spomínanou výpravou úpravami, ktoré sa vykonávali v spoločnosť Shark Aero na Slovensku – v Senici. Práve tam došlo k prispôsobeniu palivového a chladiaceho systému, k doplneniu povinného červeného záchranného označenia pre polárne lety, a taktiež satelitného systému Starlink, ktorý zabezpečoval komunikáciu a prenos dát počas celej expedície.
Prečo je ale predpoveď v Arktíde taká náročná?
1) Riedka sieť pozorovaní
Jedným z hlavných problémov meteorologických predpovedí vo vysokých zemepisných šírkach je nedostatok priamych pozorovaní. Kým nad Európou vstupujú do numerických modelov údaje z hustej siete meteorologických staníc, radarov, či radiosondážnych meraní, v Arktíde sú merania od seba často vzdialené stovky kilometrov, pričom väčšina z nich sa sústreďuje na pevninu a pobrežné oblasti (Obr. 2). Veľkú časť informácií preto poskytujú družice, ktoré sú pre predpoveď v tejto oblasti mimoriadne dôležité.
Obr. 2: Sieť meteorologických pozorovaní v Arktíde
Zdroj: upravené podľa IC3.UIT
2) Nízka oblačnosť, hmla a námraza
Ďalšou výzvou pri predpovedi počasia v Arktíde je nízka oblačnosť a hmla, ktoré sa najmä počas letného obdobia vyskytujú pomerne často a môžu výrazne obmedzovať dohľadnosť. Ich správne zachytenie v numerických modeloch však nie je jednoduché. Oblaky v Arktíde sú často tvorené zmesou podchladených vodných kvapiek a ľadových kryštálikov, pričom ich vznik a vývoj úzko súvisia so stabilnou prízemnou vrstvou atmosféry, teplotnými inverziami a vlastnosťami zasneženého či zľadovateného povrchu. Práve vznik zmiešaných oblakov patrí medzi procesy, ktoré meteorologické modely v polárnych oblastiach zachytávajú s väčšou neistotou.
Pre leteckú dopravu predstavuje osobitné riziko námraza. Ak lietadlo prelietava oblakom obsahujúcim podchladené vodné kvapky, tak práve tie môžu po kontakte s jeho povrchom zamŕzať a vytvárať vrstvu ľadu. Námraza následne ovplyvňuje aerodynamické vlastnosti lietadla a môže výrazne znižovať bezpečnosť letu. Presná informácia o výške základne a hornej hranice oblačnosti, teplote či obsahu kvapalnej vody v oblakoch je preto v arktických podmienkach mimoriadne dôležitá. Práve riziko námrazy patrilo aj medzi hlavné meteorologické obavy spomínaného letu českého pilota počas jeho cesty k severnému pólu.
3) Sneh a morský ľad – vplyv na prízemnú atmosféru
Snehová a ľadová pokrývka výrazne ovplyvňujú teplotné pomery v najnižších vrstvách atmosféry. Vďaka vysokému albedu odrážajú veľkú časť dopadajúceho slnečného žiarenia, a povrch sa preto ohrieva pomalšie než nezamrznutá pevnina alebo otvorená vodná hladina. To podporuje vznik stabilnej prízemnej vrstvy atmosféry a častých teplotných inverzií.
Významné sú aj rozdiely medzi súvislou ľadovou pokrývkou a otvorenou vodou, ktorá do atmosféry uvoľňuje viac tepla a vlhkosti. Tieto kontrasty môžu lokálne ovplyvňovať teplotu vzduchu, stabilitu prízemnej vrstvy a aj vznik nízkej oblačnosti či hmly, pričom ich presné zachytenie v numerických modeloch je náročné.
Satelity a numerické modely zlepšujú predpoveď
Napriek náročným podmienkam sa predpovede počasia v Arktíde v posledných rokoch výrazne zlepšili, aj keď stále zaostávajú za strednými zemepisnými šírkami. Dôležitú úlohu zohrávajú najmä satelitné pozorovania, ktoré poskytujú údaje aj z oblastí, kde klasické meteorologické merania chýbajú. Tieto informácie vstupujú do numerických predpovedných modelov a pomáhajú spresňovať odhad vývoja oblačnosti, vetra, teploty alebo aj tlakových útvarov.
Aj napriek technologickému pokroku zostáva Arktída oblasťou s vyššou mierou neistoty, najmä pri strednodobých a dlhodobých predpovediach. Práve preto má pri plánovaní aktivít v polárnych oblastiach veľký význam kombinácia modelových výstupov, satelitných údajov, ale aj skúseností miestnych meteorológov.
Zdroje:
https://www.ecmwf.int/en/newsletter/160/meteorology/arctic-weather-forecasting-high-arctic
