Ilustračný obrázok
Vlna horúčav je obdobie s vysokými teplotami vzduchu, kedy po dobu aspoň 5 dní po sebe bola dosiahnutá maximálna teplota vzduchu 30 °C a viac, pričom aspoň 1 z týchto dní musí byť prekonaná hranica 35 °C. Príčin ale môže byť niekoľko – prílev veľmi teplého, suchého vzduchu; vplyv rozsiahlej tlakovej výše, ktorá prináša jasnú oblohu a počasie bez zrážok. Existuje však ešte jeden menej známy faktor, ktorý môže extrémne horúčavy výrazne zosilniť, a tým je suchá pôda.
Stav krajiny, resp. pôdy, výrazne rozhoduje o tom, aká veľká časť slnečnej energie sa spotrebuje na ochladzovanie povrchu a aká na jeho ďalšie ohrievanie. Pokiaľ je v pôde dostatok vody, krajina sa dokáže prirodzene ochladzovať. Ak ale pôda vyschne, tento mechanizmus prestáva fungovať a teploty môžu stúpať ešte rýchlejšie.
Práve preto bývajú dlhšie obdobia sucha často sprevádzané mimoriadne intenzívnymi vlnami horúčav. Medzi suchom a vysokými teplotami totiž existuje úzka spätná väzba – horúčavy vysušujú pôdu a suchá pôda následne podporuje vznik ešte vyšších teplôt. Ide o jeden z dôvodov, prečo sú letné horúčavy v Európe v posledných rokoch čoraz výraznejšie.
Ako funguje prirodzená „klimatizácia“ krajiny?
Na zemský povrch počas jasných, slnečných dní dopadá veľké množstvo energie. Tá sa však nevyužíva iba na ohrievanie pôdy a vzduchu. Rozdeľuje sa medzi viacero procesov, ktoré spoločne tvoria energetickú bilanciu zemského povrchu. Jedna časť energie ohrieva samotný povrch a následne aj vzduch nad ním. Ďalšia sa ukladá do pôdy a postupne sa šíri do jej hlbších vrstiev. Veľmi významná časť energie sa však spotrebúva na výpar vody z pôdy a rastlín, teda na proces označovaný ako evapotranspirácia (Obr. 1).
Obr. 1: Evapotranspirácia – výpar z pôdy a vegetácie
Zdroj: BIOCLIO
Práve evapotranspirácia funguje ako prirodzená klimatizácia krajiny. Na premenu kvapalnej vody na vodnú paru je totiž potrebné určité množstvo energie. Táto energia sa spotrebuje na samotné odparovanie vody namiesto toho, aby ohrievala zemský povrch alebo vzduch. Výsledkom je, že nad krajinou s dostatkom pôdnej vlhkosti býva počas slnečných dní citeľne chladnejšie než nad vysušeným povrchom.
Dôležitú úlohu pritom zohrávajú aj rastliny. Prostredníctvom drobných prieduchov na listoch uvoľňujú vodu do ovzdušia, čím podporujú ochladzovanie svojho okolia. Pokiaľ majú dostatok vody, tento proces prebieha intenzívne a pomáha znižovať teplotu vzduchu v blízkosti zemského povrchu. Z toho vyplýva, že čím viac energie sa spotrebuje na odparovanie vody, tým menej jej zostáva na ohrievanie krajiny. Vďaka tomu vlhká pôda zmierňuje priebeh horúcich dní a bráni extrémnemu prehrievaniu povrchu (Obr. 2).
Obr. 2: Názorná schéma tokov energie pri vlhkej a suchej pôde
Zdroj: upravené podľa IN-POCASI
Vznik nepríjemnej pozitívnej spätnej väzby a aké sú prognózy…?
Vzťah medzi suchom a vysokými teplotami nie je jednostranný. Horúčavy vznikajú za určitých podmienok, ale zároveň prispievajú k ďalšiemu vysušovaniu pôdy. Tým vytvárajú pozitívnu spätnú väzbu, pri ktorej sa oba javy navzájom zosilňujú.
Práve táto vzájomná spätná väzba je jedným z dôvodov, prečo bývajú dlhšie trvajúce vlny horúčav často výrazne intenzívnejšie na konci než na svojom začiatku. Ak sa počas niekoľkých dní, či týždňov nevyskytnú výdatnejšie zrážky, krajina postupne stráca schopnosť prirodzene sa ochladzovať a maximálne denné teploty môžu ďalej narastať.
Neznamená to však, že každé sucho automaticky spôsobí vlnu horúčav. Na jej vznik je stále potrebná vhodná synoptická situácia – napríklad prílev veľmi teplého vzduchu alebo pretrvávajúca tlaková výš. Suchá pôda však môže výrazne zosilniť už existujúcu vlnu horúčav a prispieť k jej dlhšiemu trvaniu.
Spomenuté spätné väzby sú taktiež jednou z príčin, prečo niektoré vlny horúčav v Európe dosahujú mimoriadnu intenzitu. Za zmienku stoja napr. horúce letá v rokoch 2003, 2018 alebo 2022. Podobne aj tento rok vstupovala veľká časť západnej a strednej Európy do leta s výrazne suchou pôdou. Po príchode stabilnej tlakovej výše sa naplno prejavil vplyv vysušenej pôdy. Keďže v nej chýbala voda potrebná na výpar, väčšia časť slnečnej energie sa využívala na ohrievanie zemského povrchu a vzduchu, čo horúčavy ešte viac zosilnilo.
Spomínaný efekt však nie je rovnako výrazný vo všetkých častiach sveta. Podľa výskumov sa najsilnejšie prejavuje v oblastiach na rozhraní vlhkého a suchého podnebia, kam patrí napr. aj veľká časť strednej Európy (Obr. 3).
Obr. 3: Predpokladaná zmena celkovej pôdnej vlhkosti počas vĺn horúčav
(porovnanie obdobia 2076-2100 vs. 1990-2014),
pričom zelené hodnoty znázorňujú pokles vlhkosti v pôde
Zdroj: upravené podľa NATURE
Na záver možno ešte doplniť, že stav pôdy je v súčasnosti jedným z dôležitých vstupov numerických predpovedných modelov. Ak model podhodnotí alebo naopak nadhodnotí množstvo vody v pôde, môže sa to prejaviť aj v predpovedi – napr. maximálnych denných teplôt. Aj preto výskumníci venujú čoraz väčšiu pozornosť monitorovaniu pôdnej vlhkosti pomocou družíc, pozemných meraní aj numerických modelov.
Zdroje:
https://www.nature.com/articles/s41467-025-56109-0
https://agupubs.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1029/2022RG000780
https://nhess.copernicus.org/articles/25/1405/2025/
https://www.in-pocasi.cz/clanky/klima/vlny-veder-muze-zesilovat-12-7-2026/
