Zrážky počas jesene v najhustejšie obývaných oblastiach Slovenska – kotlinách

2. 10. 2018
ǀ
POSLEDNÍ AKTUALIZACE 2.10.2018 21:17
ǀ
Daniel Cibula

Rozloženie zrážok v kotlinách Slovenska ako celkovo najhustejšie obývaných oblastí Slovenska je dôležité poznať z viacerých dôvodov. Jedným z nich je klimatická zmena a s ním spojené výskyty sucha a vyššie nároky na vlahu.

Tento článok vychádza z diplomovej práce, ktorej školiteľom bol RNDr. Norbert Polčák PhD., ktorá skúma práve vplyv reliéfu na konkrétne rozloženie zrážok v kotlinách Slovenska. V tomto článku je pritom spracované iba jesenné obdobie čiže mesiace september, október, november.

Spracované letné obdobie si môžte pozrieť tu.

Ako sme postupovali ?

V práci boli použité údaje SHMÚ zo 128 meteorologických staníc, ktoré sa nachádzajú v 14 kotlinách na úrovni geomorfologických celkov (Lukniš, 1981). Údaje pozostávali z informácií o denných úhrnoch zrážok na konkrétnych klimatologických a zrážkomerných staniciach v sieti SHMÚ za obdobie rokov 1991 – 2016.

Najskôr, aby sa rozloženie zrážok dalo lepšie sledovať a porovnávať sme pracovali s rozdelením jednotlivých typov poveternostných situácií. Z katalógu poveternostných situácií používaného pre územia Slovenska (Kolektív HMÚ, 1968) sme vybrali iba všetky cyklonálne poveternostné situácie, ktoré sme rozdelili do 10 skupín, podľa toku vlhkosti a smeru odkiaľ zrážky pri tej ktorej situácii prichádzajú. Katalóg poveternostných situácii je dostupný na stránke SHMÚ práve od roku 1991 (preto sme ani nevedeli použiť dlhšie obdobie pre spracovanie).

Po vyčlenení skupín sme tvorili pomocou interpolácie Spline v prostredí programu ArcGis 10.1 jednotlivé mapy rozloženia zrážok počas letného obdobia.

Rozloženie použitých meteorologických staníc v kotlinách Slovenska

Výsledky:

Poveternostná skupina č. 1 – B, Bp

Do tejto skupiny patria situácie: Brázda nízkeho tlaku vzduchu nad strednou Európou a brázda postupujúca cez strednú Európu.

Na jeseň je v prvej 20 – tke najvyšších úhrnov umiestnených všetkých 8 staníc Horehronského podolia, takže časti reliéfu pred Nízkymi Tatrami sa správajú veľmi náveterne. Najnižšie úhrny sú v staniciach Juhoslovenskej, Košickej a Hornádskej kotliny. Pričom na posledné dve menované vplýva záveterný efekt. Množstvo zrážok pritom dosahuje od 40 do 79 mm.

Obr. 2: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za situácií brázd nízkeho tlaku vzduchu nad Strednou Európou a brázd putujúcich cez Strednú Európu počas jesenného obdobia

Poveternostná skupina č. 2 – C, Cv

Do tejto skupiny patria situácie: Cyklóna nad strednou Európou a výšková cyklóna.

Jeseň v kotlinách má najväčšie úhrny pri tejto skupine poveternostných situácií na krajnom juhozápade a najmenšie úhrny dosahujú stanice v Oravskej, Podtatranskej a Juhoslovenskej kotline (v prvej 20 – tke až 18x). Zrážky sa teda správajú náveterne práve z južnej strany. A preto kotliny položené severnejšie nedostávajú toľko zrážok. Množstvo zrážok pritom dosahuje od 12 do 30 mm.

Obr. 3: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za situácií cyklón nad Strednou Európou a výškových cyklón počas jesenného obdobia

Poveternostná skupina č. 3 – Vfz

Do tejto skupiny patrí cyklonálna situácia s názvom vchod frontálnej zóny.

Jeseň je pri maximách a minimách veľmi variabilná. V prvej 20 – tke sa vyskytujú stanice až z 9 kotlín. Naproti tomu najnižšie úhrny dosahujú najčastejšie stanice Juhoslovenskej kotliny a Horehronského podolia. Svedčí to o veľmi zložitom vplyve reliéfu na úhrn zrážok. Množstvo zrážok pritom dosahuje priemerne v tomto období od 3 do 6 mm, čo je zanedbateľné množstvo.

Obr. 4: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za situácií vchodov frontálnej zóny počas jesenného obdobia

Poveternostná skupina č. 4 – Nc

Do tejto skupiny patrí severná cyklonálna situácia.

Na jeseň v prvej 10 – tke najvyšších úhrnov je umiestnených všetkých 8 staníc Oravskej kotliny, takže tieto časti reliéfu sa správajú veľmi náveterne. Najnižšie úhrny sú v staniciach Juhoslovenskej, Zvolenskej ale aj Pliešovskej kotliny (obe stanice v prvej 5 – ke). Takže tu vidíme záveterný efekt pribúdajúcich horských bariér. Množstvo zrážok dosahuje od 2 do 20 mm.

Obr. 5: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za severných cyklonálnych situácií počas jesenného obdobia

Poveternostná skupina č. 5 – NEc

Do tejto skupiny patrí severovýchodná cyklonálna situácia.

Jeseň v kotlinách má najväčšie úhrny pri tejto poveternostnej situácií v Oravskej kotline (všetky do 12 – teho miesta) a najmenšie úhrny dosahujú stanice na juhozápade. Zrážky sa teda sústreďujú na sever. Množstvo zrážok pritom dosahuje od 4 do 23 mm.

Obr. 6: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za severovýchodných cyklonálnych situácií počas jesenného obdobia

Poveternostná skupina č. 6 – Ec

Do tejto skupiny patrí východná cyklonálna poveternostná situácia.

Jeseň je, čo sa týka maxím aj miním, veľmi variabilná. Avšak v prvej 20 – tke sa vyskytujú najmä stanice Juhoslovenskej kotliny (9) a Horehronského podolia (5). Naproti tomu najnižšie úhrny dosahujú najčastejšie stanice Podtatranskej kotliny (5 z 10 najnižších úhrnov). Svedčí to o veľmi zložitom vplyve reliéfu na úhrn zrážok, ale aj o náveternosti južne položených kotlín stredného Slovenska. Množstvo zrážok pritom dosahuje od 8 do 16 mm (preklep v mape – pozn. autora).

Obr. 7: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za východných cyklonálnych situácií počas jesenného obdobia

Poveternostná skupina č. 7 – SEc

Do tejto skupiny patrí juhovýchodná cyklonálna situácia.

Jeseň je najdaždivejšia v staniciach na juhu a najmenej daždivá na severe, čiže tu má opäť vplyv aj vzdialenosť jednotlivých kotlín od juhovýchodu. Množstvo zrážok pritom dosahuje od 6 do 21 mm.

Obr. 8: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za juhovýchodných cyklonálnych situácií počas jesenného obdobia

Poveternostná skupina č. 8 – SWc1, SWc2, SWc3

Do tejto skupiny patria všetky juhozápadné cyklonálne situácie.

Jeseň zásobovala najväčšími úhrnmi zrážok stanice v okolí pohorí Vtáčnik, Kremnických vrchov či južnej časti Nízkych Tatier. Prvých 30 najnižších úhrnov zaznamenávame hlavne v staniciach Podtatranskej (12), Juhoslovenskej (7) a Hornádskej kotliny (6). Priemerné množstvo zrážok dosahuje od 13 do 32 mm.

Obr. 9: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za juhozápadných cyklonálnych situácií počas jesenného obdobia

Poveternostná skupina č. 9 – Wc, Wcs

Do tejto skupiny patrí západná cyklonálna situácia s južnou dráhou a západná cyklonálna situácia.

Jeseň v kotlinách má najväčšie úhrny pri tejto skupine poveternostných situácií v kotlinách na severe a najmenšie úhrny dosahujú stanice v Juhoslovenskej kotline (v prvej 25 – tke až 23 staníc). Zrážky sa teda vypršia práve zo západnej až severozápadnej strany a ďalej sa už dostanú len v menšom množstve. Množstvo zrážok pritom dosahuje od 10 do 36 mm.

Obr. 10: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za západných cyklonálnych situácií a západných cyklonálnych situácií s južnou dráhou počas jesenného obdobia

Poveternostná skupina č. 10 – NWc

Do tejto skupiny patrí severozápadná cyklonálna situácia.

V prvej 15 – tke najvyšších úhrnov na jeseň sa vyskytujú hlavne stanice Oravskej (7) a Turčianskej kotliny (4). Naproti tomu najnižšie úhrny dosahujú najčastejšie stanice Juhoslovenskej a Hornádskej a stanica Rožňavskej kotliny. Množstvo zrážok pritom dosahuje od 4 do 20 mm.

Obr. 11: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za severozápadných cyklonálnych situácií počas jesenného obdobia

Čo dodať na záver:

Zistili sme, že nadmorská výška kotliny je len jeden z faktorov pre rozloženie zrážok. Dôležité je v tomto smere aj umiestnenie kotlín a tiež vplyv pribúdajúcich horských bariér od smeru prúdenia zrážok.

V budúcnosti vás budeme informovať o rozložení zrážok v ďalších ročných obdobiach. Najbližšie nás čaká zimné obdobie, čiže z metoerologického hľadiska mesiace december, január a február.

Zdroje:

KOLEKTIV SYNOPTICKÉ A LETECKÉ SLUŽBY HMÚ. Katalog povětrnostních situací pro území ČSSR. 1. vyd., Praha: HMÚ, 1968. 94 s.

MAZÚR, E. a LUKNIŠ, M. 1980. Geomorfologické jednotky (1 : 500 000). In: Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Bratislava: Slovenská akadémia vied a Slovenský úrad geodézie a kartografie. S. 54-55 + textová časť s. 36.

ŠTEKL, J., BRÁZDIL, R., KAKOS, V., JEŽ, J., TOLASZ, R., SOKOL, Z. 2001. Extrémní denní srážky na území České republiky v období 1879-2000 a jejich synoptické příčiny. Praha: ČHMÚ, 140 s.

Internetové zdroje

Sieť zrážkomerných staníc. [online]. [cit. 2017-05-05]. Dostupné na internete: http://www.shmu.sk/sk/?page=309

Mohlo by vás zajímat