Zdroj: WMO
Jún 2026 sa zapísal do dejín meteorológie ako mesiac mimoriadne intenzívnych horúčav. Extrémne vysoké teploty zasiahli veľkú časť Európy už na začiatku leta a vo viacerých krajinách prepisovali dlhoročné teplotné rekordy. Vlny horúčav navyše sprevádzali aj nezvyčajne teplé noci, ktoré výrazne zvyšovali zdravotné riziká. Tohtoročné júnové horúčavy boli výnimočné nielen svojím rozsahom a intenzitou, ale aj meteorologickými podmienkami, ktoré stáli za ich vznikom, a na to všetko sa v tomto článku pozrieme podrobnejšie.
Rekordy naprieč Európou
Tohtoročný jún priniesol extrémne vysoké teploty do veľkej časti Európy. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) zaznamenala západná Európa svoj historicky najteplejší jún od začiatku meraní. Priemerná teplota dosiahla 20,74 °C, čo predstavuje odchýlku až +3,05 °C oproti priemeru rokov 1991 až 2020 (Obr. 1). Zároveň išlo o druhý najteplejší jún v globálnej mierke od začiatku meraní.
Obr. 1: Odchýlka teploty vzduchu za jún 2026 v porovnaní s júnovým priemerom
za referenčné obdobie 1991 – 2020
Zdroj: upravené podľa CLIMATE.COPERNICUS
Vlna horúčav zasiahla predovšetkým väčšinu západnej a strednej Európy. Viaceré krajiny zaznamenali najteplejší jún vo svojej histórii alebo prepisovali dlhoročné mesačné, či absolútne teplotné rekordy. Horúčavy zasiahli krajiny postupne od Pyrenejského polostrova cez Francúzsko a Taliansko až po Nemecko, Švajčiarsko, či Česko a Slovensko. Mimoriadne vysoké boli nielen denné maximá, ale aj nočné teploty, ktoré na mnohých miestach neklesali pod hranicu 20 °C.
Rozsah tejto vlny horúčav dokumentujú aj konkrétne rekordy z jednotlivých krajín. Napr. v Španielsku sa jún 2026 stal najteplejším v histórii meraní a na viacerých miestach teplota prekročila hranicu 40 °C. V meste Bilbao bolo 42,7 °C, čo predstavuje nový júnový rekord tejto lokality. Vo Francúzsku zaznamenali 24. júna historicky najteplejší deň v celoštátnom priemere, pričom priemerná denná teplota dosiahla 30,0 °C. Na západe krajiny zároveň namerali až 43,8 °C. Nové júnové rekordy padli aj vo Švajčiarsku, kde sa v meste Bazilej teplota vyšplhala na 39,0 °C. Mimoriadne horúčavy zasiahli aj strednú Európu. Nemecko prepisovalo svoje teplotné rekordy počas troch dní po sebe a na stanici v obci Coschen vystúpila teplota na 41,7 °C. Nové národné rekordy pre mesiac jún boli zaznamenané aj v Poľsku, Česku, či v Maďarsku, kde teploty taktiež prekročili hranicu 40 °C.
Rekordne vysoké teploty v Európe si môžeme doplniť aj zaujímavou snímkou povrchovej teploty (tzv. land surface temperature) zo satelitu Sentinel-3 počas vlny horúčav nad západnou Európou (Obr. 2), z dňa 23. júna 2026. V niektorých oblastiach juhozápadného Francúzska a severného Španielska presiahla teplota zemského povrchu hodnotu 50 °C. Avšak ide o teplotu povrchu, nie o teplotu vzduchu, ktorá sa štandardne meria vo výške 2 metrov nad zemou.
Obr. 2: Teplota zemského povrchu nad Francúzskom a severným Španielskom
zo satelitu Sentinel-3 (23.6.2026)
Zdroj: upravené podľa EU-SPACE.EUROPA
Blokujúca tlaková výš ako hlavná príčina
Za intenzívnou vlnou horúčav nestál jediný faktor. Išlo o kombináciu viacerých meteorologických podmienok, ktoré sa navzájom zosilňovali a podporovali. Každopádne kľúčovú úlohu zohrala dlhotrvajúca a stabilná tlaková výš nad západnou a strednou Európou, ktorá umožnila prílev veľmi teplého, pôvodom tropického vzduchu, zo severnej Afriky, a zároveň prinášala prevažne slnečné, suché a len málo veterné počasie.
Tlaková výš nad Európou bola blokujúca a bránila postupu studených frontov od Atlantiku do jej vnútrozemia. Horúci vzduch sa tak nad rovnakou oblasťou udržiaval niekoľko dní po sebe a mohol sa postupne ešte viac prehrievať. K tomu prispievalo aj takmer jasné počasie, ktoré umožňovalo intenzívne slnečné žiarenie počas celého dňa. Taktiež sa nevyskytovala výraznejšia zrážková činnosť, ani silnejší vietor, preto sa vzduch len veľmi málo premiešaval a ochladzoval. Výsledkom bolo postupné zosilňovanie horúčav a prepisovanie teplotných rekordov vo viacerých krajinách európskeho kontinentu.
V neposlednom rade zohral významnú úlohu aj predošlý stav krajiny. V mnohých oblastiach západnej a južnej Európy bolo už pred príchodom spomínaných horúčav mimoriadne sucho. Suchá pôda obsahuje len málo vody, ktorá by sa mohla odparovať a spotrebúvať časť slnečnej energie. Namiesto toho sa väčšina prijatého tepla premieňa na ďalšie ohrievanie povrchu a vzduchu nad ním. Práve táto spätná väzba medzi suchom a vysokými teplotami patrí medzi dôvody, prečo môžu byť vlny horúčav ešte intenzívnejšie a dlhšie trvajúce.
Horúčavy zasiahli aj moria a oceány
Extrémne teplé počasie sa pritom neprejavilo iba na pevnine. Mimoriadne vysoké teploty zaznamenali aj viaceré morské oblasti, pričom západné Stredozemné more aj priľahlé časti Atlantického oceánu zasiahli tzv. morské vlny horúčav. Podľa údajov služby Copernicus bola priemerná teplota povrchu oceánov medzi 60° južnej a 60° severnej zemepisnej šírky v júni najvyššia v histórii meraní. Teplé oceány pritom nepredstavujú len dôsledok prebiehajúcich horúčav, ale môžu spätne ovplyvňovať aj atmosféru tým, že do nej uvoľňujú viac tepla a vodnej pary. Aj preto vedci upozorňujú, že pri hodnotení podobných extrémnych udalostí je potrebné sledovať nielen vývoj teploty vzduchu, ale aj stav morí a oceánov.
Zdroje:
https://wmo.int/media/news/western-europe-has-hottest-june-record
https://en.wikipedia.org/wiki/2026_European_heatwaves
https://marine.copernicus.eu/sk/explainers/phenomena-threats/heatwaves
https://climate.copernicus.eu/surface-air-temperature-june-2026
