Zdroj: METEOSCHWEIZ
Hoci bola zima 2025/26 v Alpách pomerne mierna, za rekordne nízkou snehovou pokrývkou nestáli iba vysoké teploty. Nová analýza meteorologických služieb Švajčiarska, Rakúska a Nemecka ukazuje, že ešte dôležitejšiu úlohu zohral mimoriadny nedostatok zrážok. V niektorých častiach Álp išlo dokonca o najsuchšiu zimu za viac ako tri desaťročia. Poďme si to rozobrať ale podrobnejšie…
Glacier Loss Day
Extrémne horúce počasie ku koncu júna v Európe malo dôsledky aj na alpské ľadovce. Švajčiarski glaciológovia oznámili, že tohtoročný Glacier Loss Day, teda deň, keď sa z ľadovcov roztopí všetok sneh napadnutý počas uplynulej zimy, nastal už 29. júna. Od tohto okamihu sa už netopí iba sezónny sneh, ale začína ubúdať aj samotný ľad, ktorý sa na ľadovci hromadil dlhé roky až storočia.
Pre ľadovce ide o dôležitý míľnik. Čerstvá snehová pokrývka totiž funguje ako prirodzený ochranný štít – svojou svetlou farbou odráža väčšinu slnečného žiarenia a zároveň bráni rýchlemu prehrievaniu ľadu pod ním. Po roztopení snehu zostáva ľadovec vystavený priamemu slnečnému žiareniu, čo výrazne urýchľuje jeho úbytok. Dlhodobý monitoring ľadovcov naznačuje, že Glacier Loss Day nastal tento rok ako druhý najskorší od začiatku tohto storočia, resp. skorší bol len v roku 2022, a viaže sa k 26. júnu.
Dôležité je podotknúť, že Glacier Loss Day sa nestanovuje podľa jedného merania, ale ide o kombináciu priamych terénnych meraní a modelových výpočtov. Tieto merania sa prevádzajú na desiatkach reprezentatívnych ľadovcov pravidelne, pričom sa sleduje ich výška, hustota, a taktiež úbytok ľadu pomocou tzv. ablačných tyčí (viď Obr. 1). Výsledný dátum následne predstavuje priemer pre všetky sledované ľadovce.
Obr. 1: Ukážka inštalácie ablačnej tyče na monitoring úbytku ľadovcov
Zdroj: PAMIR-PROJECT
Problémom nebolo len teplo, ale aj sucho a saharský prach…
Za tohtoročným rýchlym úbytkom snehu z ľadovcov stojí súhra viacerých nepriaznivých faktorov. V prvom rade počas zimného obdobia prevládali nad alpskou oblasťou tlakové výše, ktoré prinášali prevažne stabilné, no zároveň suché počasie. Výraznejšie zrážky sa objavili až vo februári, nedokázali však vykompenzovať ich predchádzajúci deficit.
Počas zimy 2025/26 bola priemerná výška snehovej pokrývky v Alpách na území Rakúska, Švajčiarska a Nemecka jednou z piatich najnižších od roku 1991. Mnohí by očakávali, že za nedostatkom snehu stáli najmä vyššie teploty, ktoré boli nad hranicou dlhodobého priemeru, no podrobnejšia analýza ukazuje, že rozhodujúcu úlohu zohral predovšetkým výrazný nedostatok zrážok. Problémom tiež bolo, že situácia so zrážkami sa nezlepšila ani na jar. V niektorých oblastiach, najmä v južných švajčiarskych Alpách, preto v súčasnosti panuje extrémne sucho. Dôsledkom toho je okrem iného aj to, že farmári musia zavlažovať horské pasienky pre dobytok vo výškach okolo 1 300 metrov nad morom – čo je v tejto časti Álp pomerne nezvyčajný jav.
Obr. 2: Zavlažovanie horských pasienkov v Alpách
Zdroj: SWISSINFO
Topenie snehu umocnil aj saharský prach, ktorý sa do alpskej oblasti dostal vo väčšom množstve počas marca 2026 a spôsobil stmavnutie povrchu ľadovcov, čím znížil albedo (odrazivosť), a ľadovce tak pohltili viac slnečného žiarenia, čo zvýšilo mieru topenia. Saharský prach bol počas niekoľkých marcových dní ľahko rozpoznateľný podľa zhoršenej viditeľnosti, čo potvrdzovali aj snímky z lokálnych kamier (Obr. 3).
Obr. 3: Saharský prach v Alpách počas marca 2026
Zdroj: METEONEWS
Topenie snehu následne výrazne ovplyvnilo a zrýchlilo aj samotné oteplenie, ktoré bolo čiastočne zaznamenané už počas mája, a následne v druhej polovici júna. Spomenúť možno konkrétne napr. Rhônský ľadovec (Obr. 4), ktorý v priebehu 10 dní v júni prišiel o približne 1 meter svojej hrúbky. Okrem vysokých teplôt vzduchu situáciu ovplyvnilo aj daždivé počasie, ktorého súčasťou boli aj lokálne intenzívne búrky. Voda, ktorá tak zo zrážok preniká do puklín ľadovca, je ďalším faktorom, ktorý prispieva k rýchlejšiemu topeniu.
Obr. 4: Pohľad z dronu zobrazujúci detaily Rhônského ľadovca v Alpách (2. júl 2026)
Zdroj: REUTERS
Hoci Glacier Loss Day už nastal, leto ešte zďaleka nepovedalo posledné slovo. V nasledujúcich týždňoch bude intenzívne slnečné žiarenie naďalej zohrávať v Alpách významnú úlohu. Keďže ochranná vrstva „zimného snehu“ už zmizla, každý ďalší teplý a slnečný deň bude prispievať k topeniu ľadovcov.
Na záver si treba ešte uvedomiť, že podstatou problému nie je len strata hmoty samotných ľadovcov, ale tieto zmeny majú aj ďalšie dopady. Topením ľadovcov sa totiž menia prietoky horských vodných tokov, vznikajú nové ľadovcové jazerá, rozmŕza vysokohorský permafrost (trvalo zamrznutá pôda), čím sa zvyšuje napr. aj riziko častejších zosuvov, čo následne narušuje turistické cesty, či lokálne aj horské chaty. Typickým príkladom je prípad z minulého roka, pri ktorom zosuv na juhu Švajčiarska zdevastoval obec Blatten.
Zdroje:
https://pamir-project.ch/author/anita-feierabendswisspolar-ch/
https://meteonews.ch/en/News/N16270/First-somewhat-stronger-Sahara-dust-event-in-2026
