Rozloženie zrážok v kotlinách Slovenska ako celkovo najhustejšie obývaných oblastí Slovenska je dôležité poznať z viacerých dôvodov. Jedným z nich je klimatická zmena a s ním spojené výskyty sucha a vyššie nároky na vlahu.
Tento článok vychádza z diplomovej práce, ktorej školiteľom bol RNDr. Norbert Polčák PhD., ktorá skúma práve vplyv reliéfu na konkrétne rozloženie zrážok v kotlinách Slovenska. V tomto článku je pritom spracované iba jesenné obdobie čiže mesiace december, január, február.
Spracované letné obdobie si môžte pozrieť tu a spracované jesenné tu.
Ako sme postupovali ?
V práci boli použité údaje SHMÚ zo 128 meteorologických staníc, ktoré sa nachádzajú v 14 kotlinách na úrovni geomorfologických celkov (Lukniš, 1981). Údaje pozostávali z informácií o denných úhrnoch zrážok na konkrétnych klimatologických a zrážkomerných staniciach v sieti SHMÚ za obdobie rokov 1991 – 2016.
Najskôr, aby sa rozloženie zrážok dalo lepšie sledovať a porovnávať sme pracovali s rozdelením jednotlivých typov poveternostných situácií. Z katalógu poveternostných situácií používaného pre územia Slovenska (Kolektív HMÚ, 1968) sme vybrali iba všetky cyklonálne poveternostné situácie, ktoré sme rozdelili do 10 skupín, podľa toku vlhkosti a smeru odkiaľ zrážky pri tej ktorej situácii prichádzajú. Katalóg poveternostných situácii je dostupný na stránke SHMÚ práve od roku 1991 (preto sme ani nevedeli použiť dlhšie obdobie pre spracovanie).
Po vyčlenení skupín sme tvorili pomocou interpolácie Spline v prostredí programu ArcGis 10.1 jednotlivé mapy rozloženia zrážok počas letného obdobia.
Rozloženie použitých meteorologických staníc v kotlinách Slovenska
Výsledky:
Poveternostná skupina č. 1 – B, Bp
Do tejto skupiny patria situácie: Brázda nízkeho tlaku vzduchu nad strednou Európou a brázda postupujúca cez strednú Európu.
V zime sú najvyššie hodnoty úhrnov zrážok zaznamenané najmä v Juhoslovenskej kotline a najnižšie v Podtatranskej, Hornádskej a Oravskej kotline Dalo by sa povedať, že v zime zrážky cez výrazne horstvá Nízkych Tatier či Fatier a priľahlých pohorí nemohli prejsť.
Obr. 2: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za situácií brázd nízkeho tlaku vzduchu nad Strednou Európou a brázd putujúcich cez Strednú Európu počas zimného obdobia
Poveternostná skupina č. 2 – C, Cv
Do tejto skupiny patria situácie: Cyklóna nad strednou Európou a výšková cyklóna.
Zimu za takýchto povetornostných situácií vďaka výskytu malého množstva priemerných ročných zrážok hodnotiť nebudeme.
Obr. 3: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za situácií cyklón nad Strednou Európou a výškových cyklón počas zimného obdobia
Poveternostná skupina č. 3 – Vfz
Do tejto skupiny patrí cyklonálna situácia s názvom vchod frontálnej zóny.
V zime prevládajú najvyššie úhrny na severozápade (9 z 10 staníc z najvyšším úhrnom) a najnižšie pre zmenu v Košickej kotline (9 staníc v prvej 15 – tke najnižších úhrnov). Je tu badať vplyv vzdialenosti od severozápadu.
Obr. 4: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za situácií vchodov frontálnej zóny počas zimného obdobia
Poveternostná skupina č. 4 – Nc
Do tejto skupiny patrí severná cyklonálna situácia.
V zime máme najvyššie hodnoty úhrnov zrážok zaznamenané najmä v Oravskej (opäť všetky stanice v prvej 10 – tke) ale aj v Žilinskej kotline (všetky stanice v prvej 20 – tke), najnižšie v Juhoslovenskej a Košickej kotline, čiže prevažne na juhu a východe.
Obr. 5: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za severných cyklonálnych situácií počas zimného obdobia
Poveternostná skupina č. 5 – NEc
Do tejto skupiny patrí severovýchodná cyklonálna situácia.
Zimu máme najbohatšiu na zrážky v Oravskej kotline ale aj v staniciach na východe Košickej kotliny. Najnižšie priemerné ročné úhrny v zime dosahujú stanice na juhozápade, čiže v Považskom podolí, Zvolenskej či Hornonitrianskej kotline. Dôvod je vzdialenosť od severovýchodu.
Obr. 6: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za severovýchodných cyklonálnych situácií počas zimného obdobia
Poveternostná skupina č. 6 – Ec
Do tejto skupiny patrí východná cyklonálna poveternostná situácia.
V zime prevládajú najvyššie úhrny v Juhoslovenskej kotline (13 z 20 staníc z najvyšším úhrnom) a najnižšie na severozápade. Je tu badať vplyv vzdialenosti kotlín od juhovýchodu.
Obr. 7: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za východných cyklonálnych situácií počas zimného obdobia
Poveternostná skupina č. 7 – SEc
Do tejto skupiny patrí juhovýchodná cyklonálna situácia.
Zima je najdaždivejšia v staniciach na juhu a najmenej daždivá na severe, čiže tu má opäť vplyv aj vzdialenosť jednotlivých kotlín od juhovýchodu.
Obr. 8: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za juhovýchodných cyklonálnych situácií počas zimného obdobia
Poveternostná skupina č. 8 – SWc1, SWc2, SWc3
Do tejto skupiny patria všetky juhozápadné cyklonálne situácie.
Zima zásobovala najväčšími úhrnmi zrážok stanice v okolí pohorí Vtáčnik, Kremnické vrchy či južnej časti Nízkych Tatier, najnižšie úhrny sa vyskytujú v kotlinách Podtatranskej, Oravskej a Hornádskej.
Obr. 9: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za juhozápadných cyklonálnych situácií počas zimného obdobia
Poveternostná skupina č. 9 – Wc, Wcs
Do tejto skupiny patrí západná cyklonálna situácia s južnou dráhou a západná cyklonálna situácia.
Zima v kotlinách má najväčšie úhrny pri tejto skupine poveternostných situácií v kotlinách na severe a najmenšie úhrny dosahujú stanice v Juhoslovenskej Hornádskej či Košickej kotline. Zrážky sa teda vypršia práve zo západnej až severozápadnej strany a ďalej sa už dostanú len v menšom množstve.
Obr. 10: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za západných cyklonálnych situácií a západných cyklonálnych situácií s južnou dráhou počas zimného obdobia.
Poveternostná skupina č. 10 – NWc
Do tejto skupiny patrí severozápadná cyklonálna situácia.
V zime prevládajú najvyššie úhrny na svahoch Tatier v Podtatranskej kotline (3 z 5 prvých maxím) a najnižšie opäť v Juhoslovenskej, Hornádskej a Košickej kotline (23 staníc v prvej 25– tke najnižších úhrnov). Pri zime sa teda veľmi silno ukazuje vplyv reliéfu z hľadiska pribúdania horských bariér ako aj vzdialenosti kotlín od severozápadu územia.
Obr. 11: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za severozápadných cyklonálnych situácií počas zimného obdobia.
Čo dodať na záver:
Zistili sme, že nadmorská výška kotliny je len jeden z faktorov pre rozloženie zrážok. Dôležité je v tomto smere aj umiestnenie kotlín a tiež vplyv pribúdajúcich horských bariér od smeru prúdenia zrážok.
V budúcnosti vás budeme informovať o rozložení zrážok v ďalšom ročnom období. Zostáva nám už iba jarné obdobie, čiže z meteorologického hľadiska mesiace marec, apríl a máj.
KOLEKTIV SYNOPTICKÉ A LETECKÉ SLUŽBY HMÚ. Katalog povětrnostních situací pro území ČSSR. 1. vyd., Praha: HMÚ, 1968. 94 s.
MAZÚR, E. a LUKNIŠ, M. 1980. Geomorfologické jednotky (1 : 500 000). In: Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Bratislava: Slovenská akadémia vied a Slovenský úrad geodézie a kartografie. S. 54-55 + textová časť s. 36.
ŠTEKL, J., BRÁZDIL, R., KAKOS, V., JEŽ, J., TOLASZ, R., SOKOL, Z. 2001. Extrémní denní srážky na území České republiky v období 1879-2000 a jejich synoptické příčiny. Praha: ČHMÚ, 140 s.
Internetové zdroje
Sieť zrážkomerných staníc. [online]. [cit. 2017-05-05]. Dostupné na internete: http://www.shmu.sk/sk/?page=309
