Rozloženie zrážok v kotlinách Slovenska ako celkovo najhustejšie obývaných oblastí Slovenska je dôležité poznať z viacerých dôvodov. Jedným z nich je klimatická zmena a s ním spojené výskyty sucha a vyššie nároky na vlahu.
Tento článok vychádza z diplomovej práce, ktorej školiteľom bol RNDr. Norbert Polčák PhD., ktorá skúma práve vplyv reliéfu na konkrétne rozloženie zrážok v kotlinách Slovenska. V tomto článku je pritom spracované iba jesenné obdobie čiže mesiace december, január, február.
Spracované letné obdobie si môžte pozrieť tu, spracované jesenné tu a spracované zimné tu.
Ako sme postupovali ?
V práci boli použité údaje SHMÚ zo 128 meteorologických staníc, ktoré sa nachádzajú v 14 kotlinách na úrovni geomorfologických celkov (Lukniš, 1981). Údaje pozostávali z informácií o denných úhrnoch zrážok na konkrétnych klimatologických a zrážkomerných staniciach v sieti SHMÚ za obdobie rokov 1991 – 2016.
Najskôr, aby sa rozloženie zrážok dalo lepšie sledovať a porovnávať sme pracovali s rozdelením jednotlivých typov poveternostných situácií. Z katalógu poveternostných situácií používaného pre územia Slovenska (Kolektív HMÚ, 1968) sme vybrali iba všetky cyklonálne poveternostné situácie, ktoré sme rozdelili do 10 skupín, podľa toku vlhkosti a smeru odkiaľ zrážky pri tej ktorej situácii prichádzajú. Katalóg poveternostných situácii je dostupný na stránke SHMÚ práve od roku 1991 (preto sme ani nevedeli použiť dlhšie obdobie pre spracovanie).
Po vyčlenení skupín sme tvorili pomocou interpolácie Spline v prostredí programu ArcGis 10.1 jednotlivé mapy rozloženia zrážok počas letného obdobia.
Obr. 1: Rozloženie použitých meteorologických staníc v kotlinách Slovenska
Výsledky:
Poveternostná skupina č. 1 – B, Bp
Do tejto skupiny patria situácie: Brázda nízkeho tlaku vzduchu nad strednou Európou a brázda postupujúca cez strednú Európu.
Na jar v prvej 10 – tke najvyšších úhrnov sú až 4 stanice Žilinskej kotliny a 3 stanice Horehronského podolia. Pri jari v prvej 20 – tke najnižších úhrnov prevládajú stanice Juhoslovenskej (12) a Košickej kotliny (6). Badať tu teda istú nadväznosť najmä na nadmorskú výšku ale aj vzdialenosť kotliny od západu, odkiaľ tieto brázdy prichádzajú.
Obr. 2: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za situácií brázd nízkeho tlaku vzduchu nad Strednou Európou a brázd putujúcich cez Strednú Európu počas jarného obdobia
Poveternostná skupina č. 2 – C, Cv
Do tejto skupiny patria situácie: Cyklóna nad strednou Európou a výšková cyklóna.
Keď si podrobnejšie rozoberieme jednotlivé stanice a ich úhrny zrážok tak zistíme, že na jar dominujú stanice v Horehronskom podolí, keďže v prvej 20 – tke sa nachádzajú všetky. Ale ani Zvolenská či Juhoslovenská kotlina v tomto smere nezaostávajú. Je to spôsobené náveterným efektom týchto kotlín. V prvej 10 – tke najnižších úhrnov zrážok na staniciach zaznamenávame Oravskú (6) a Podtatranskú kotlinu (4).
Obr. 3: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za situácií cyklón nad Strednou Európou a výškových cyklón počas jarného obdobia
Poveternostná skupina č. 3 – Vfz
Do tejto skupiny patrí cyklonálna situácia s názvom vchod frontálnej zóny.
Jarné maximá sú v priemere z rokov 1991 – 2016 zaznamenané v staniciach položených v kotlinách od severozápadu. V prvej 10 – tke staníc s minimálnym úhrnom sa vyskytujú stanice Juhoslovenskej (5), Hornádskej (3) a juhovýchodnej časti Podtatranskej kotliny (2).
Obr. 4: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za situácií vchodov frontálnej zóny počas jarného obdobia
Poveternostná skupina č. 4 – Nc
Do tejto skupiny patrí severná cyklonálna situácia.
Čo sa týka jednotlivých staníc tak na jar v prvej 15 – tke najvyšších úhrnov je všetkých 8 staníc Oravskej, 3 Žilinskej a 2 Podtatranskej kotliny. Pri jari v prvej 10 – tke najnižších úhrnov prevládajú stanice Juhoslovenskej (8) a Zvolenskej kotliny (5). Badať tu teda istú nadväznosť najmä na vzdialenosť kotliny od severu, odkiaľ tieto situácie prichádzajú.
Obr. 5: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za severných cyklonálnych situácií počas jarného obdobia
Poveternostná skupina č. 5 – NEc
Do tejto skupiny patrí severovýchodná cyklonálna situácia.
Na jar dominujú stanice v Košickej (v prvej 20 – tke sa ich nachádza 11 z 12) a v Oravskej kotline. Je tu silná nadväznosť nielen na smer, ale aj na nadmorskú výšku. V prvej desiatke najnižších úhrnov zrážok nachádzame stanice Považského podolia (6) a Hornonitrianskej kotliny (4).
Obr. 6: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za severovýchodných cyklonálnych situácií počas jarného obdobia
Poveternostná skupina č. 6 – Ec
Do tejto skupiny patrí východná cyklonálna poveternostná situácia.
Jarné maximá zaznamenané v staniciach položených v kotlinách Horehronskom podolí, Hornonitrianskej či Podtatranskej kotliny avšak v prvej 15 – tke sú zastúpené stanice až zo 7 rôznych kotlín. V prvej 10 – tke staníc s minimálnym úhrnom sa vyskytujú stanice Košickej (5), Turčianskej kotliny (3) a Považského podolia (2).
Obr. 7: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za východných cyklonálnych situácií počas jarného obdobia
Poveternostná skupina č. 7 – SEc
Do tejto skupiny patrí juhovýchodná cyklonálna situácia.
V jarnom období, keď si rozoberieme správanie sa jednotlivých staníc, z ktorých sme vychádzali pri týchto interpoláciách, sa nám maximálne priemerné úhrny nachádzali najmä v kotlinách na juhu stredného Slovenska, naopak najnižšie najmä v Oravskej a časti Podtatranskej kotliny, zvanej aj Liptovská. Je to spôsobené náveterným a záveterným správaním úhrnov zrážok pri ich pohybe smerom na sever až severozápad. Správanie sa východnej časti Juhoslovenskej a Košickej kotliny môžeme odôvodniť už vplyvom pohorí v Maďarsku v blízkosti našich južných hraníc.
Obr. 8: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za juhovýchodných cyklonálnych situácií počas jarného obdobia
Poveternostná skupina č. 8 – SWc1, SWc2, SWc3
Do tejto skupiny patria všetky juhozápadné cyklonálne situácie.
Čo sa týka jednotlivých staníc, tak na jar v prvej 10 – tke najvyšších úhrnov je až 5 staníc Horehronského podolia. Pri jari v najnižších úhrnoch prevládajú stanice Juhoslovenskej, Zvolenskej kotliny a Považského podolia. Neplatí tu teda pravidlo, že najvyššie úhrny dosahujú kotliny prvé v smere odkiaľ zrážky prichádzajú. Viažu sa skôr na nadmorskú výšku staníc.
Obr. 9: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za juhozápadných cyklonálnych situácií počas jarného obdobia
Poveternostná skupina č. 9 – Wc, Wcs
Do tejto skupiny patrí západná cyklonálna situácia s južnou dráhou a západná cyklonálna situácia.
Na jar dominujú stanice v západne a severne položených kotlinách. Najnižšie úhrny zrážok sú zaznamenané na staniciach v Juhoslovenskej, Hornádskej a Košickej kotliny. Je tu teda výrazný vplyv vzdialenosti od západu, pri ktorom sa prejavujú náveterné aj záveterné časti reliéfu kotlín.
Obr. 10: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za západných cyklonálnych situácií a západných cyklonálnych situácií s južnou dráhou počas jarného obdobia.
Poveternostná skupina č. 10 – NWc
Do tejto skupiny patrí severozápadná cyklonálna situácia.
Pri jednotlivých ročných obdobiach sú zaznamenané jarné maximá v staniciach položených v kotlinách od severozápadu. V prvej 15 – tke staníc s maximálnym úhrnom sa vyskytujú stanice Oravskej (7) a Podtatranskej kotliny (5). Najnižšie úhrny dosahuje predovšetkým Košická a Juhoslovenská kotlina.
Obr. 11: Rozloženie priemerných úhrnov atmosférických zrážok v kotlinách Slovenska za roky 1991 – 2016 za severozápadných cyklonálnych situácií počas jarného obdobia.
Čo dodať na záver:
Zistili sme, že nadmorská výška kotliny je len jeden z faktorov pre rozloženie zrážok. Dôležité je v tomto smere aj umiestnenie kotlín a tiež vplyv pribúdajúcich horských bariér od smeru prúdenia zrážok.
V budúcnosti by sme vás radi informovali aj o ďalších dosiahnutých výsledkoch v klimageografii alebo meteorológii.
KOLEKTIV SYNOPTICKÉ A LETECKÉ SLUŽBY HMÚ. Katalog povětrnostních situací pro území ČSSR. 1. vyd., Praha: HMÚ, 1968. 94 s.
MAZÚR, E. a LUKNIŠ, M. 1980. Geomorfologické jednotky (1 : 500 000). In: Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Bratislava: Slovenská akadémia vied a Slovenský úrad geodézie a kartografie. S. 54-55 + textová časť s. 36.
ŠTEKL, J., BRÁZDIL, R., KAKOS, V., JEŽ, J., TOLASZ, R., SOKOL, Z. 2001. Extrémní denní srážky na území České republiky v období 1879-2000 a jejich synoptické příčiny. Praha: ČHMÚ, 140 s.
Internetové zdroje
Sieť zrážkomerných staníc. [online]. [cit. 2017-05-05]. Dostupné na internete: http://www.shmu.sk/sk/?page=309
